257. Život je ako hra: nezáleží na tom, ako dlho trvalo predstavenie, ale na tom ako dobre bolo zahrané.
L. A. Seneca
256. Ak nemôžeme zdielať šťastie s druhými, je to len polovičné šťastie.
H. Ch. Andersen
255. Ludský život je ako železo, ktoré sa opotrebováva, ak ho používaš a ktoré zožerie hrdza, ak ho nepoužívaš.
M. P. Cato
254. Tak ako je kô? zrodený k behu, vôl na oranie, pes na stopovanie zveri, tak je človek zrodený na dve veci, ako vraví Aristotéles: na rozmýšlanie a na jednanie.
M. T. Cicero
253. Každý má byť spokojný s časom, ktorý mu je daný k životu. Krátky čas života je dosť dlhý na to, aby si žil dobre a čestne.
M. T. Cicero
252. Nedá sa žiť príjemne, ak sa nežije múdro, čestne a spravodlivo, a nedá sa žiť múdro, čestne a spravodlivo, ak sa nežije príjemne.
Epikúros
251. Ani šediny, ani vrásky nedokážu na seba náhle strhnúť vážnosť, ale čestne prežitý život zožne nakoniec vážnosť ako svoj posledný plod.
M. T. Cicero
250. Keby všetci ludia poznášali svoje problémy na jedno miesto, chcel by si každý z nich radšej odniesť domov tie svoje, ako dostať zo spoločnej hromady bied pomerný diel.
Solón
249. Všade tam, kde je človek, je miesto pre dobrý čin.
L. A. Seneca
248. Nech robíme čokolvek, má nám záležať na tom, čo robíme, nie na tom, či nás niekto vidí.
M. T. Cicero
247. Dobrý skutok na zlom mieste považujem za zlý skutok.
Q. Ennius
246. Úmysel je to, čo dobrým skutkom dáva cenu. A tak si nás niekedy viac zaviaže ten, kto dal málo, ale učinil to z ušlachtilosťou, kto nám poskytol niečo nepatrné, ale učinil to rád.
L. A. Seneca
245. Skôr sa má človek starať o čisté svedomie ako o dobrú povesť.
V. Paterculus
244. Pri úspechu človek nevie kedy má dosť.
Hérodotos
243. Viac ako pred kýmkolvek iným by si sa mal hanbiť sám pre sebou.
Pýthagorás
242. Život nemôže byť príjemný, ak nie je súčasne čestný.
M. T. Cicero
241. Necítiť svoje nešťastie nie je ludské, nebyť schopný ho uniesť nie je mužné.
L. A. Seneca
240. Nepotrebujem priatela, ktorý prikyvuje na všetko, čo poviem. Môj tie? kýva presnejšie.
Plútarchos
239. Nechcime, aby sa ten, koho milujeme, podobal našemu ideálu, ale naopak - ideál prispôsobme tomu, koho milujeme.
A. Maurois
238. V láske sme preto nespravodliví, pretože považujeme toho druhého za dokonalého.
J. Paul
237. Nie je vhodné vnucovať luďom šťastie proti ich vôli. Ovela lepšie je byť šťastným ich spôsobom s nimi a potom svojím spôsobom sám so sebou. Jedno šťastie nie je nikdy tolko ako dve.
R. Rolland
236. Najväčším omylom lásky je, že chce vždy bezpodmienečne byť uspokojená, byť šťastná. Tento klam zničil už najpevnejšie zväzky, aké kedy medzi mužom a ženou existovali.
B. Václavek
235. Bolesť a láska sú blíženci. Tento podvojný strom vyrastá z jediného kore?a nesúc trpké i sladké plody. Vraví sa, že kto zhltne ohryzok, kto vo svojích zuboch rozdrví jadierko, ten spozná svoju nahotu, biedu, prácu, starobu a naposledy smrť.
V. Vančura
234. Báť sa lásky znamená báť sa života a tí, ktorí sa života boja, sú už z troch štvrtín mŕtvy.
B. Russell
233. Láska sa rodí z maličkosti, z nich žije a pre ne tiež umiera.
G. G. Byron
232. Nikdy sa nestáva, aby si dvaja milenci boli rovní citom a túžbou, aj keď je to ideál, ku ktorému všetci ludia smerujú, každý vlastným spôsobom.
A. Moravia
231. Láska má svoje ilúzie a každá ilúzia má svoj zajtrajšok. Z toho dôvodu sa už tolko milencov rozišlo, aj keď verili že sú spojení navždy.
H. de Balzac
230. Všetko pominie - spomienka na slová, na bozky, na milostné objatia, ale súzvuk duší je nezmazatelný.
R. Rolland
229. Vraví sa, že čas je nepriatelom lásky. Nie je to pravda! Čas len stiera náter; tak mizne neúprimný žial, vymyslené vášne. Pravé city však trvajú.
I. Eremburg
228. Genialitu niekto definoval ako schopnosť urobiť z mála mnoho - táto charakteristika vystihuje aj lásku.
A. Maurois
227. Silná je láska keď prešla ohnivým krstom bolesti.
S. Lagerlöfová
226. Neverte prísloviu, že láska je slepá. Láska je to najhlbšie poznanie.
M. Pujmanová
225. Ak odsudzujem chyby svojich priatelov, to ešte neznamená, že by som mal prestať mať ich rád.
J. London
224. Dočasné odlúčenie je dobré. Aj veže sa zdajú z blízka prikrčené, kdež to malé a všedné veci príliš narastajú ak ich pozorujeme bez odstupu. Aj s citmi je to tak.
K. Marx
223. Mladí ludia chcú byť verní a nie sú; starí chcú byť neverní a nemôžu.
O. Wilde
222. Láska je najlepšia taktika. Najlepšia nielen voči tým, ktorých milujeme, ale aj voči tomu kto miluje nás.
A. Huxley
221. Je isté, že povaha lásky a povaha priatelstva sú celkom odlišné; priatelstvo ešte nikoho nikdy nepriviedlo do blázinca.
Ch. de Montesquieu
220. Každá bytosť musí milovať. A táto naprostá nutnosť nám prikazuje, aby sme obdivovali všetký podoby lásky.
P. Eluard
219. Milovať, len milovať, to je slepá ulička. Človek má ešte vyššiu povinnosť ako len milovať. Možno je to tiež láska, ale aká rozdielna od iných.
A. de Saint-Exupéry
218. Krásna láska môže trvať po celý život - a celý život nevyplní. Človek nezostáva na tom istom mieste. Žije, ide, je strkaný, musí, musí dopredu! To neznamená krivdiť láske. Človek ju berie so sebou. Ale láska nás nesmie zdržovať, nesmie nás uzatvárať do nehybnej sladkosti jedinej myšlienky.
R. Rolland
217. Všetci sme boli umiesení a premiesení tými, ktorí nás milovali. A pokial boli len trochu dôslední, sme ich dielom - dielom, ktoré koniec koncov nepoznávajú a ktoré nikdy nie je také, ako o ?om snívali.
F. Mauriac
216. Nemôžeme milovať toho, koho sa bojíme, ani toho kto sa bojí nás.
M. T. Cicero
215. ťastie človeka nie je závislé na tom, akú rozlohu polnosti orie, kolko ludí ho zdraví, alebo na akom drahom lôžku odpočíva, ale na tom, aký je dobrý.
L. A. Seneca
214. Keď dvakrát niečo si rozmyslíš, tu obvykle výsledkom tvojej snahy je nápad múdrejší.
Eurípidés
213. Každý má poznať svoje hranice a dbať na ne, či už v malých, či velkých veciach.
D. I. Juvenalis
212. Dobrý manžel si zalúži väčšiu chválu ako dobrý senátor.
Plútarchos
211. Na Sokratovi najviac obdivujem, že neprestal žiť láskavo a vlúdne s manželkou tak náladovou.
Cato st.
210. Ženy zachádzajú v láske ďalej ako väčšina mužov; ale muži ich predčia v priatelstve.
J. de la Bruyére
209. Je málo žien tak dokonalých, aby manžel nemusel aspo? raz za de? lutovať, že má manželku a vidieť šťastným toho, kto ju nemá.
J. de la Bruyére
208. Láska začína láskou a od najsilnejšieho priatelstva môžeme pokročiť len k slabej láske.
J. de la Bruyére
207. Skutočne milujeme len jedenkrát a to prvýkrát; lásky ktoré prídu potom už nie sú tak nebezpečné.
J. de la Bruyére
206. Láska je ako dieťa, ktoré túži po všetkom, čo má na očiach.
W. Shakespeare
205. Skutočné priatelstvo sa môže zakladať len na spojení podobných pováh.
L. van Beethoven
204. Pokladám lásku za jednu z najdôležitejších vecí v ludskom živote. Láska je ovela viac ako túžba po pohlavnom styku, je hlavným východiskom z osamelosti.
B. Russell
203. Pravá láska je stav, v ktorom človek cíti osudovú potrebu byť neustále s milovanou bytosťou.
K. Čapek
202. Sklamať sa nie je taká hanba ako nedôverovať.
F. de la Rochefoucauld
201. Láska je prekrásna vec; ale priatelia milí, preboha, verte mi, láska, na ktorú sa umiera, je láska prehnaná!
R. Rolland
200. Láska je tvorenie, de? za d?om, každú hodinu musíme o ?u usilovať. Lebo iba vtedy žije. Neexistuje nič, čím by sme si ju zaslúžili raz a navždy.
B. Václavek
199. Ani milostný osud nespadne nikomu do lona. Na nás je, ako si ho vytvoríme.
M. Pujmanová
198. Aby sme mohli my mať nežne radi nejakého človeka, je vždy lepšie, ak má mimo svojich najlepších vlastností aj nejaké milé chyby. Nikdy nemôžeme milovať tých, ktorým sa nemôžeme smiať. V úplnej dokonalosti je niečo nadludského, čo ťaží mysel a srdce.
A. Maurois
197. Vo zväzkoch, ktoré trvajú dlhšiu dobu, je niečo tak hlboké! Stávajú sa bez našeho vedomia vnútornou súčasťou nášho bytia.
B. Constant
196. Ak sa trpí v dvojici a nemôžu si tí dvaja navzájom pomôcť, jatrí sa ich bolesť až osudne; vždy to končí tým, že jeden druhému pričíta za vinu že trpí.
R. Rolland
195. Pravá sila ducha aj srdca sa prejaví len v dennom a sústavnom styku.
E. Delacroix
194. Kto sa nebojí činu, slov sa nezlakne.
Sofoklés
193. Diogenés mal jediného otroka a ten mu ušiel. Keď mu ukazovali kde je, usúdil že nestojí za námahu priviesť si ho naspäť. Prehlásil: "Bola by to hanba keby Manés mohol žiť bez Diogéna a Diogenés bez Mana nie."
L. A. Seneca
192. Bezprávia sa často dopúšťa aj ten, kto niečo nerobí a nie iba ten, kto niečo robí.
M. Aurélius
191. Nenávisť spôsobenú správnym jednaním som nikdy nepovažoval za nenávisť ale za slávu.
T. M. Cicero
190. Kto nahá?a strach vela luďom, nutne si robí z mnohých ludí nepriatelov a kto sa hnevá na všetkých, ženie všetkých k jednomyselnosti.
Xenofón
189. Ak máme biedny život, ťažko ho nesieme; ak máme život šťastný je pre nás hrozné ho stratiť a tak to vyjde narovnako.
J. de la Bruyére
188. Najviac zo všetkého ludia stoja o to, zachovať si život a zo všetkého najmenej si ho šetria.
J. de la Bruyére
187. Ludia lutujú, ako zle využili čas, ktorý je už za nimi, ale to ich neprivedie k tomu, aby lepšie využili čas ktorý im k životu ostáva.
J. de la Bruyére
186. Priatelstvo má byť nesmrtelné, nepriatelstvo smrtelné.
T. Livius
185. Čo je sladšie, ako mať niekoho s kým máš odvahu hovoriť o všetkom tak, ako sám so sebou?
M. T. Cicero
184. Aký istý je priatel, zistíš vo chvíli neistej.
Q. Ennius
183. Nepríjemnosti ktoré ho stretnú nebude dobre znášať ten, komu nikdy nebolo nič odopreté, komu starostlivá matka vždy utrela slzy o ktorého sa vždy staral vychovávatel.
L. A. Seneca
182. Náš čas je taký omedzený, taký prchavý a tak nás unáša! Aký prospech máš z toho, keď z neho väčšiu časť premárniš?
L. A. Seneca
181. Kto sa zdržuje štúdiom neužitočných vecí, ako keby nič nerobil, aj keď sa pritom velmi narobí.
L. A. Seneca
180. Rodičia majú dať deťom na cestu velkú výbavu, ktorá by pri stroskotaní lode vyplávala spolu s nimi na hladinu.
M. Vitruvius
179. Dobrodením lásky nie je iba to, že nám dáva vieru v druhého, ale aj to, že nám vracia vieru v seba.
R. Rolland
178. Človek je tvor prelietavý, pokial sa nemôže skutočne zamilovať. Akonáhle sa zamiluje, s celou zložitosťou kultúrnej, modernej lásky je nutne monogamný.
S. K. Neumann
177. Najvyšším výrazom šťastia alebo nešťastia býva najčastejšie mlčanie. Milenci si rozumejú najlepšie keď mlčia.
A. P. Čechov
176. Všetky šťastné rodiny sú si navzájom podobné, každá nešťastná rodina je nešťastná svojím spôsobom.
L. N. Tolstoj
175. Hodnoty bytia spočívajú z velkej časti v tom, ako srdečne sme schopní ich prežívať. Hodnota nášho človečieho života je závislá na hodnotách, ktoré sú v nás. Ludia si tvoria svoj ludský svet; je v ?om to, čo do neho vkladáme.
J. Čapek
174. Manželstvo samo o sebe nie je ani dobré ani zlé. Úspech a nezdar je jedine vo vás.
A. Maurois
173. Nikoho nemilovať je väčšie nešťastie, než nebyť nikým milovaný.
172. Láska nie je obchodník, ktorý chce dostať naspäť svoje investície.
E. M. Remarque
171. Musíme byť velmi smelí, aby sme sa odvážili byť sebou samým.
E. Delacroix
170. Nikto iný mi nedá lásku, priatelstvo, vrúcnosť a nehu, ktorú nemám sám v sebe.
J. W. Goethe
169. Myšlienky sú semenom činou.
Emerson
168. Človek môže byť taký velký,ako velký si želá byť.
Korbyšev
167. Nedá sa hovoriť zvisle a žiť vodorovne.
Ajtmatov
166. Pravda nesmie závisieť na tom, komu bude slúžiť.
Lenin
165. Keď človek skutočne chce, zmôže všetko.
Alberti
164. Človek, ktorý je pánom sám sebe, nebude mať iných pánov.
Orientálne príslovie
163. Naučil si sa radovať z prekážok?
Nápis na tibetskom kameni
162. Tajomstvo silných tkvie v tom, že sa neustále premáhajú.
Barrés
161. Chcete vo svete vyniknúť? Musíte pracovať, zatial čo sa iní zabávajú.
Churchill
160. Čokolvek človek získa lahko bez práce, máva väčšinou pochybnú hodnotu.
Leonov
159. Každý človek bol zrodený pre nejaké dielo. Každý kto chodí po tejto zemi má nejaké povinnosti k životu.
Hemingway
158. Každý človek v sebe nosí hviezdu. Len na ?om záleží, či bude dobrá, alebo zlá.
Baudouin
157. Skúsenosť je dobrá škola, len školné je príliš vysoké.
Heine
156. Výsledok je učitelom hlupákov.
Livius
155. Každá myšlienka je ukradnutá z prvkov vermíru.
Lec
154. Zme? vzťah k veciam, ktoré ťa znepokojujú a budeš mať od nich pokoj.
Aurelius
153. Je otázka, čo je pre vedca významnejšie, znalosť faktov alebo fantázia.
Einstein
152. Fantázia, to nie je predstavovať si čo veci nie sú, ale urobiť niečo, čo by mohli byť.
K. Čapek
151. Skúsenosť na rozdiel od vedenia vie, ale nevie prečo.
Aristoteles
150. Nevzdelanec vidí všade jednotlivosti, polovzdelanec pravidlo, vzdelanec výnimku.
Grillparzer
149. Veda je topografia nevedomosti.
Holmes
148. Vidím hranice svojho rozumu, ale nevidím hranice ludského rozumu.
Purkyně
147. Každý nevzdelaný človek je karikatúrou seba samého.
Schlegel
146. A videl som, že je užitočnejšia múdrosť ako bláznovstvo, tak ako je užitočnejšie svetlo ako temnota.
alamún
145. Tí, ktorí sa zaoberajú praxou bez poznania, sú ako námorníci bez kormidla a kompasu. Vstupujú na loď bez toho, aby s istotou vedeli, kam plávajú.
Leonardo
144. Počet géniov, ktorých rodí určitý národ, je úmerný počtu mužov, ktorým sa dostáva dostatočného vzdelania.
Stendhal
143. Nikdo sa nemôže úplne špecializovať a nepremeniť sa súčasne v úplného idiota.
Shaw
142. Hlúposť od myslenia neoslobodzuje.
Lec
141. Nepozná nič, kto pozná všetko rovnako.
Varro
140. Odborník nemôže rozumieť všetkému. Je obmedzovaný svojím odborom. Kto nie je v ničom odborníkom, nie je však ničím obmedzovaný.
Laub
139. Ludia cvičia svoju pamäť viac, ako svoju súdnosť.
Napoleon
138. Pochybujem, a teda myslím. Myslím, teda som.
Descartes
137. Zapochybuj o všetkom aspo? raz, aj keby to bola veta: dvakrát dve sú štyri!
Lichtenberg
136. Človek býva tak sebavedomý, ako je obmedzené jeho chápanie.
Pope
135. Nevedomosť je démon a obávam sa, že ešte spôsobí mnoho tragédii.
Marx
134. Skutočným opakom múdrosti nie je hlúposť, ale ješitná bláhovosť.
J. Čapek
133. Všetky myšlienky, ktoré majú ďalekosiahle dôsledky, sú vždy prosté.
Tolstoj
132. Mýliť sa je ludské. Preto sú tyrani neomylní.
Janovic
131. Žiadny omyl nie je tak velký, aby nemal svojich poslucháčov.
Luther
130. Najnebezpečnejší sú analfabeti, ktorí sa naučili počítať.
Kenda
129. Človek zostáva mladým, pokial je ešte schopný učiť sa, získavať nové vlastnosti a znášať odlišné názory.
Hebnerová
128. Náš hlavný nedostatok tkvie v tom, že máme sklon skôr činy posudzovať, ako ich konať.
Néhrú
127. Neverte slovám ani svojim, ani cudzím, verte len svojím a cudzím skutkom.
Tolstoj
126. Najväčšia a najdôležitejšia časť výchovy každého človeka je tá, ktorú si dal sám.
Gibbon
125. Ak vidíš, že sa človek mýli, nehnevaj sa na neho! Nezabudni, že nie je možné mýliť sa schválne.
Epiktétos
124. Každý de? pozorujem, ako mládež trpí tým, že neexistujú školy, v ktorých by sa učila žiť s luďmi a so svetom.
Mickiewicz
123. Človek sa učí jedine tým, že žije a každý kto sa narodí, musí s týmto učením začínať od prvopočiatku.
Unamuno
122. Dobre využitý čas robí čas ešte ovela drahocenejším.
Rousseau
121. Všetko krásne na zemi je od slnka a všetko dobré od človeka.
Prišvin
120. V starostlivosti o šťastie druhých nachádzame vlastné.
Platón
119. Skôr, ako sa zajtrajšok stane včerajškom, ludia často prehliadnu šance, ktoré im ponúka dnešok.
Orientálne príslovie
118. Aj ten najčestnejší úmysel sa nedočká realizácie, keď ho neuskutoč?ujeme s vervou.
Kotarbi?ski
117. Kto chceš hýbať svetom, pohni najskôr sám sebou!
Sokrates
116. Ludský duch je od prírody vzpurný, derie sa vysoko a na opačnú stranu a ide skôr za niekým dobrovolne ako by sa nechal viesť.
Seneca
115. Ludia pochybujú o tom, čo hovoríte, ale uveria tomu, čo urobíte.
Světlá
114. Ten, kto vie a nevie, že vie, spí. Prebuďte ho! Ten kto nevie a vie, že nevie je prostý. Poučte ho! Ten kto nevie a nevie, že nevie je hlupák. Vyhýbajte sa mu!
Arabské príslovie
113. Smutné je, že hlupáci sú takí sebaistí a ludia múdri, sú tak plní pochybností.
Russel
112. Sta?te sa čestným človekom a môžete si byť istí, že je na svete o jedného darebáka menej.
Carlyle
111. Najväčšie víťazstvo - víťazstvo nad sebou.
Calderón
110. Je treba často väčšej odvahy k tomu svoj názor zmeniť ako za ním pevne stáť.
Hebbel
109. Je lepšie opotrebovať sa ako zhrdzavieť.
Diderot
108. Keď vravíš, tvoje slová by mali byť lepšie ako tvoje mlčanie.
Arabské príslovie
107. Naše úsudky o blízkych by nikdy nemali byť prehlasované s konečnou platnosťou. Človek je príliš zložitý, než aby mohol byť triedený a vtesnaný do nejakej formule.
Jirotka
106. Keď si unavený, tak je to najlepšia chvíla s niečím začať.
Jandera
105. Zasaďte skutok a zožnete návyk. Zasaďte návyk a zožnete povahu.
Thackeray
104. Aby človek dosiahol to, čo je možné, musí usilovať o to, čo je nemožné.
Fischer
103. Ak nie si hviezda, to ešte neznamená, že musíš byť mrakom.
Anonym
102. Neúspech nie je hanbou, hanbou je strach z pokusu.
Mičurin
101. Ťažkosti v človeku prebúdzajú schopnosti potrebné k ich prekonaniu.
Phillips
100. Nie je nič podivnejšieho ako keď ludia uznávajú poctivosť v hre ale nie v práci.
Ruskin
99. Skromnosť býva takmer vždy priamo úmerná talentu.
Plechanov
98. Kto víťazí nad luďmi, je mocný. Kto víťazí nad sebou, je najmocnejší.
Sumerské príslovie
97. Schopnosť komunikácie začína pozornosťou k luďom. Začína tou neustávajúcou, lačnou pozornosťou, pri ktorej človek zabúda na seba.
Lévi
96. Každý človek, ktorý si v nečestnom postavení zachová česť, je iskričkou plame?a budúcnosti. ???
95. Lepšie je po páde smelo vstať, ako v ľahu do plaču sa dať.
Z Bidpajových bájok
94. Človek sa narodil v činnosti. Nebyť ničím zamestnaný a neexistovať je pre človeka to isté.
Voltaire
93. Predstavte si lampu! Nech je akokolvek umelecky a zaujímavo zdobená, musí predovšetkým svietiť!
Balzac
92. Vela dá človeku svet, ale keď chce človek dať niečo svetu, musí sedieť na svojom malom poli a drieť ako nádenník.
J. Čapek
91. Určite je lepšie byť majstrom v jednom odbore, ako priemerný vo vela odboroch. Je ale lepšie byť tým druhým, keď nie je možné byť tým prvým.
Plinius
90. Ten, kto chce rozvíjať svoju vôlu, musí sa naučiť prekonávať prekážky.
Pavlov
89. Pestovať vedu a nemilovať ludí je ako zapáliť pochode? a zavrieť oči.
Čínske príslovie
88. Prečo nám skvelá technika, ktorá šetrí prácu a ulahčuje život, doposial priniesla tak málo šťastia? Odpoveď je jednoduchá: pretože sme sa nenaučili rozumne ju využívať.
Einstein
87. Svet je nádherná kniha ale nemá cenu pre toho, kto nevie čítať.
Goldoni
86. Na vyliečenie problémov je práca lepšia ako whisky.
Edison
85. Človek by mal byť tým, čím by mohol byť.
Marx
84. Ak chceš spoznať ludí, pozri sa na ich prácu.
Schiller
83. Prvou povinnosťou človeka je prekonať strach.
Carlyle
82. Vela premýšlaj, málo rozprávaj a ešte menej píš.
Talianske príslovie
81. Povinnosť je to, čo očakávame od ostatných.
Wilde
80. Boj stvorila príroda, nenávisť vynašiel človek.
K. Čapek
79. Každý velký čin sa zdá byť spočiatku nemožný.
Carlyle
78. Je lahké lichotiť, ťažšie je chváliť.
Richter
77. V mladosti a kráse je zriedkakedy múdrosť.
Homér
76. Múdry človek pozná všetko, chytrák všetkých.
Anonym
75. Nedostatok úprimnosti je nebezpečený, jej prebytok celkom zhubný.
Wilde
74. Ak nechcete byť zabudnutý hneď po svojej smrti, buď píšte čo stojí za prečítanie alebo či?te o čom stojí písať.
Franklin
73. Duša bolí človeka vždy viac ako kosti.
Gorbatov
72. Ludia sa radi zamestnávajú, aby nemuseli pracovať.
Herben
71. Príroda nie je chrám, ale diel?a a človek je v nej robotníkom.
Turgenev
70. Mnohí by boli zbabelci, keby k tomu mali dosť odvahy.
Fuller
69. Každý chce žiť dlho, ale nikto nechce byť starý.
Swift
68. Ten, kto sa bojí, je napoly porazený.
Suvorov
67. Zbabelci umierajú často ešte pred smrťou, hrdinovia zakúsia smrť len raz.
Shakespeare
66. Čím viac horkosti človek okúsil, tým viac túži po sladkom.
Gorkij
65. Nie sú zlé pravdy, sú len zlé skutočnosti.
J. Čapek
64. My sa len pokúšame. Ostatné už nezáleží na nás.
Elliot
63. Slová sú najsilnejšia droga, ktorú ludstvo užíva.
Kipling
62. Len hlupáci a mŕtvoly nikdy nemenia svoj názor.
Lowell
61. Predstavte si to ticho, keby ludia hovorili len to, čo vedia.
K. Čapek
60. Genialita je jedno percento talentu, a devädesiat devät percent potu.
Edison
59. Len hlupákovi sa zdá život jednoduchý.
Gorkij
58. Hlupák, ktorý spoznal že je hlupák, už nie je hlupák.
Dostojevskij
57. Nie je hlupejšie želanie, ako chcieť byť vždy najmúdrejší zo všetkých.
Rochefoucauld
56. Keby som žil ešte raz, dopustil by som sa tých istých hlúpostí a chýb, ale snažil by som sa ich urobiť skôr.
Russel
55. Nie je na svete tak múdry človek, aby poznal celú svoju hlúposť.
Rochefoucauld
54. Keď hlupák urobí chybu, vždy vysvetluje, že to bola jeho povinnosť.
Shaw
53. Nenávisť slabochov nie je tak nebezpečná, ako ich priatelstvo.
Valéry
52. Priatelstvo je súčasť ludského šťastia.
Werich
51. Priatelia sú príbuzní, ktorých si človek vyberá sám.
Deschamps
50. Priatel je osoba, s ktorou sa odvažujete byť sám sebou.
Crane
49. Nič nie je drahšie človeku, ako priatel v núdzi.
Plautus
48. Láska môže zomrieť na pravdu, priatelstvo na lož.
Bonnard
47. Priatel je, kto o vás vie všetko a má vás stále rovnako rád.
Hubbard
46. Hladať ludí, ktorých by ste milovali... to je tajomstvo a úspech celého života.
A. Sova
45. Vždy milujeme tých, čo nás obdivujú, ale nie vždy milujeme koho obdivujeme.
Rochefoucauld
44. Ten, kto sa zamiluje sám do seba, nebude mať žiadneho soka.
Franklin
43. Nie je krásne, čo je krásne, krásne je, čo sa nám lúbi.
Talianske príslovie
42. Lásku a kašel nemožno skryť.
Herbert
41. Naša prvá a posledná láska je - sebaláska.
Bovee
40. Len zamilovaný má právo byť nazývaný človekom.
Blok
39. Ten, kto nikdy nehladal ani priatelstvo ani lásku, je na tom tisíckrát horšie, ako ten, čo ich stratil.
Paul
38. Zbabelec nie je schopný lásky. Láska je výsadou chrabrých.
Gándhí
37. ťastie pociťujeme, len keď sa zrkadlí v niekom inom.
Johnson
36. Je lepšie lutovať, že sme niečo prežili, ako lutovať, že sme neprežili nič.
Boccaccio
35. Dohad ženy býva presnejší, ako istota muža.
Kipling
34. Mnohý, kto si myslel, že je lepší, ako v skutočnosti bol sa v skutočnosti lepším stal.
Jowett
33. Vyspelosť kultúry je závislá na vzťahu spoločnosti k ženám.
Gorkij
32. Muž má jedinú lásku: svet. Žena má jedniný svet: lásku.
Altenberg
31. Ženy sú si celkom vedomé toho, že čím sú pokornejšie, tým viac vládnu.
Michelet
30. Aj ta najhlúpejšia žena môže ovládať múdreho muža, ale s hlupákom môže vyjsť len tá najmúdrejšia.
Kipling
29. Prvá známka lásky je súčasne poslednou známkou rozumu.
Bret
28. Jediné víťazstvo nad láskou je útek.
Napoleon
27. Bez lásky je človek mŕtvola na dovolenke.
Remarque
26. Nestálosť ženy, ktorú milujem, vyrovnáva stálosť tých, ktoré milujú m?a.
Shaw
25. Ženy, rovnako, ako sny, nie sú nikdy také, aké by si si želal.
Pirandello
24. Milovať znamená nie hladieť jeden na druhého ale pozerať sa spoločne jedným smerom.
Saint-Exupéry
23. Pravý muž sa môže zamilovať ako blázon, ale nie ako hlupák.
Rochefoucauld
22. Láska je ako decko, ktoré túži po všetkom čo má na očiach.
Shakespeare
21. Najväčší zázrak lásky spočíva v tom, že sa človek na čas prestane obzerať za inými.
Rochefoucauld
20. Až po tom čo sme našli lásku, vieme čo sme v živote postrádali
Ruskin
19. Keď je treba urobiť v živote dôležitý krok, pýta sa muž: čo poviem? A žena: čo si vezmem na seba?
Hubbard
18. Neštastní sú tí ktorí nemajú zmysel pre žart. Nemajú totiž ani zmysel pre vážnosť.
Paul
17. K?azi, profesori a ženy neoblubujú humor. Všetky tri stavy chcú byť ctené.
Poláček
16. Radosť musíme čerpať nie z iných ale zo seba.
Sokrates
15. Zo všetkých živočíchov sa len človek dokáže smiať, hoci má na to najmenej dôvodov.
Hemingway
14. Trebárs ma bite, ale nechajte ma smiať sa.
Moliére
13. Humor je najdemokratickejší z ludských zvykov.
K. Čapek
12. Báť sa smiechu znamená neznášať pravdu.
Turgenev
11. Čo sa stalo smiešnym nemôže byť nebezpečným.
Voltaire
10. Tento svet je komédiou pre tých, ktorí myslia a tragédiou pre tých ktorí cítia.
Walpole
9. Pretože nám nie je dané žiť dlho, zanechajme po sebe niečo ako svedectvo, že sme boli na svete. Plinius
8. Prehliadanie minulosti je buď ignorantstvo alebo strach.
Ojetti
7. Tí kto si nechcú zapamätať dejiny sú odsúdení k ich opakovaniu.
Santoyana
6. Všade tam kde sa dá žiť, sa dá žiť dobre.
Marcus Aurelius
5. Dôležité nie je byť tým či oným, ale vedieť že sme tým či oným.
Faulkner
4. Mysli na to, že pri poslednom súde ti všetky tvoje filmy znovu premietnu!
Chaplin
3. Žiť, to je najvzácnejší dar na svete, pretože väčšina ludí iba existuje.
Wilde
2. Neužitočný život je predčasná smrť.
Goethe
1. Na velkých hodinách času je len jedno slovo: "teraz". Po ulici "potom" dôjde sa k domu "nikdy".
Cervantes
Blb sa cita z kazdej strany rovnako :)