to teda dufajme vsetci spolocne



Zabi ohyzda, zachrániš Stredozem!
www.lotrgame.forumup.sk

Ale...No...Tak nech je to radsej jej zle dvojca alebo tak, ale len nech to nie je ona

!!!KAMPAŇ - ZACHRÁŇME STREDOZEM!!!
Viac info: www.lotrgame.forumup.sk

...Najuniverzálnejším príborom je lyžica ...

skôr či neskôr sa to dozvieš ... Druid sa zacina uberat tym smerom, akym som planoval a coskoro sa do dostane do hlavneho deja, takze som takych 20 a viac stran od konca Druida... potom uz iba pokracovanie a ukoncenie trilogie (pripadne by to bolo 2. pokracovanie a az potom ukoncenie)



Zabi ohyzda, zachrániš Stredozem!
www.lotrgame.forumup.sk

konecne som mal chvilu casu...


„To, čo hovoríš sa donieslo aj k mojim ušiam, hoci som tomu neveril,“ uznal lord-vojvoda Kiron po tom, čo mu Callin s Fíriel rozpovedali, čo sa stalo za posledný rok. „Určite však s tebou žialim za tvojimi druhmi, s ktorými si putoval. Je zaujímavé, že jediný ten, kto sa mal na tej výprave niečo naučiť, ju splnil. Patrí ti moja chvála a vďaka. Rozpovedz mi však, ako sa stalo, že prišla posila zo západného Urdothu? Myslel som si, že sme od seba odcudzení nielen morom, ale aj myšlienkami.“
„Na toto vám asi odpovie lepšie Fíriel,“ vyhlásil Callin.
„Tak teda hovor.“
„Ani ja toho veÄľa neviem. Sledovala som Callina, ale poÄŤas bitky o Noldron som ho chrániĹĄ nemohla. Ešte pred Ĺ?ou nejeden mĂ´j šíp zasiahol fanatikov a akolytov z Kultu, bez toho, aby si to vedel,“ zaÄŤala FĂ­riel a poslednĂş vetu aj s pohÄľadom venovala Callinovi. „KeÄŹ som sa dozvedela, Ĺľe z bojiska neodišiel s noldronskĂ˝m vojskom, prehÄľadala som celĂ© bojovĂ© pole a nenašla som ho. Stále vo mne tkvela nádej, Ĺľe bude len zajatĂ˝.
Potom som sa dopočula, že prišli lode s posilami. Dala som sa naverbovať ako stopárka a priviedla som ich na severné krídlo utekajúcej rhirskej kolóny, zvyšku armády, ktorou Rhir napadol Noldron. Boli nechránení a rýchlosť im bola vtedy prednejšia ako ostražitosť. Keby mali hliadky, rozdrvili by nás. Ale takto sme mali výhodu prekvapenia. Schválne som zaútočila na miesto so zajatcami, ktoré už skoro bolo súčasťou zadného voja. Ten sme útokom odrezali od hlavnej armády...“
Vtom niekto zaklopal na dvere.
„Vstúpte!“ zvolal Kiron.
Dvere sa otvorili a v nich stáli dvaja muži v šupinových brneniach. Súdiac podľa vzhľadu, neboli tunajší.
„Čo vás sem privádza?“ opýtal sa Kiron.
„Počuli sme, že ste čestný muž a rozhodli sme sa vyhľadať vás.“ Skôr, než Kiron stihol vysloviť, čo mal na jazyku- boli to predovšetkým otázky- Fíriel v jednom z mužov niekoho spoznala.
„Alnohir?“
Nižší muž pokýval hlavou na súhlas. Fíriel potom vysvetlila Kironovi:
„Veliteľ mužov zo západného Urdothu, vyslanec kráľa hraničiarov Ivora a správcu mesta Melrost Celedorfa.“
„Ktorí vám posielajú pozdravy,“ doplnil Alnohir s úklonom.
„Môžem vedieť aj vaše meno?“ Otázka lorda Kirona bola smerovaná k vyššiemu mužovi. Mal divokejší vzhľad, čierne zakučeravené vlasy po plecia a na chrbte mal prehodenú pošvu s dvoma mečmi. Uklonil sa a obdaril Kirona svojim temným pohľadom.
„Kruan z Olfestu.“ Callin vypúlil oči. To meno bez pochýb poznal a skôr, ako sa vykoktal, prerušila ho hlasná úvaha vojvodu z Amiru.
„Olfest... hoci o západnom Urdothe viem málo, počul som o desiatkách jeho krajín. Ale o Olfeste som nikdy ani len nepočul.“
„Pochopiteľne. Je zničený a ja som jediný potomok jeho niekdajších ľudí. Naše hlavné mesto napadol démon so svojou armádou. Odvtedy sa túlam divočinou a plním úlohy kráľov. Dopočul som sa o výprave melrostských vojakov a pridal som sa,“ vysvetlil Kruan a jeho pohľad sa ešte viac zahmlil.
„Vy ste... najväčší hrdina zo západu!“ zvolal Callin, ktorý sa konečne vykoktal. Kruan len prikývol.
„A zabili ste osemdesiat ohyzdov, ktorí vám bránili v pomste voči tomu démonovi... ako sa volá?“
„Jeho meno by si nemal vedieť a nemalo by sa vyslovovať nahlas aj v týchto dosiaľ nepostihnutých krajoch. Ale tých ohyzdov bolo len sedemdesiat,“ prehodil potom skromne Kruan.
„Ale za nimi ešte tucet tých najstrašnejších služobníkov toho...“
„Bolo ich len deväť,“ opäť opravil Kruan a na jeho lĂ­cach sa zaskvela ÄŤerveĹ?. Jeho tvár sa pomaly rozjasĹ?ovala. Alnohir ho potom priateÄľsky štuchol do boku a s úškrnom povedal:
„A potom ho stĺkla trojica trollov.“ Kruanov pohľad sa zastavil na svojom západnom priateľovi.
„Už som bol unavený,“ odsekol s umelou dotknutosťou.
„Každopádne sme radi, že ste nás poctili svojou návštevou. Môžeme však vedieť, kde sú vaši muži a čo ste nám prišli povedať?“
„Prirodzene. Naši vojaci táboria pred vašimi hranicami. Zakázali sme im prekroÄŤiĹĄ hradby hranĂ­c, aj keby im to strážnici dovolili. Preto sĂş rozloĹľenĂ­ pod opevnenĂ­m,“ povedal s Ăşsmevom Alnohir. Potom rozprával ÄŹalej, no Kruan sa pomaly nakláĹ?al ku Callinovi a vtláčal mu do rĂşk malĂ˝ pokrÄŤenĂ˝ papierik.
„To mi dal jeden z vojakv, ktorí sa v čase nášho príchodu vracali z hliadky.“ Potom sa odklonil, no cítil, ako Callinovi búši srdce. Ten pomaly roztváral papierik a rozoznával neúhľadné litery na papieriku pokrytom zaschnutou špinou, sem-tam krvou.

DrahĂ˝ brat,

Je mi ľúto, čo musím urobiť. Vediem svojich mužov rovno do náručne rhirskej hliadky, aby som mal možnosť ujsť. Už by som nezniesol tvoju blízkosť, nie kvôli tebe, ale kvôli tomu, čo cítim k Fíriel. Obaja sme rovnakí. Nechcem, aby nás táto vlastnosť navždy rozdelila a radšej sa zrieknem vlastného mena, ako by som mal vedieť, že ma nenávidíš. Fírielino srdce patrí tebe a nemá z mojej strany zmysel, aby som zotrvával v jej blízkosti. Už nikdy poznať pod menom Rallin a nikdy viac o sebe nebudem hovoriť ako o svojom bratovi, hoci ťa milujem ako najlepšieho priateľa.. Ak ma niekedy nájdeš, budem ti priateľom na život a na smrť.
Už však píšem ako bardi píšu legendy o priateľstvách a desivých koncoch. Nikomu nehovor, že som prežil- svojich mužov som pod trestom pomsty zaviazal prísahou mlčanlivosti a oni to prijali s pochopením. Dlho som sa s nimi rozprával, sú to moji priatelia. Ak chceš vedieť viac, porozprávaj sa s nimi.
Teraz však musím ísť, hliadka vyráža.Tieto riadky som písal rýchlo a nedúfam v to, že ich celkom pochopíš. Stretneme sa ak nie teraz, tak v ďalšom živote.


D.



Zabi ohyzda, zachrániš Stredozem!
www.lotrgame.forumup.sk

Naposledy upravil Fingolfin Naermarth dňa 01.01.2008 - 16:48, celkom upravené 1 krát

Velmi dobra cast, ale ten koniec ma trocha zmiatol, ten Rallinov list

!!!KAMPAŇ - ZACHRÁŇME STREDOZEM!!!
Viac info: www.lotrgame.forumup.sk

...Najuniverzálnejším príborom je lyžica ...

no, precital som si ho a fakt som zistil, ze je dost nejasny, takze uz som ho upravil...

btw nie vsetko v nom ma byt hned jasne a zretelne



Zabi ohyzda, zachrániš Stredozem!
www.lotrgame.forumup.sk

Dobre, ze si to editoval, Fingolfin, teraz sa mi to zda zrozumitelnejsie...to predtym mi totiz len pripominalo nesuvisle Rallinove vykriky do tmy, ale toto uz je nieco suvislejsie

!!!KAMPAŇ - ZACHRÁŇME STREDOZEM!!!
Viac info: www.lotrgame.forumup.sk

...Najuniverzálnejším príborom je lyžica ...

tak potom som to pokazil, lebo to mali byt vykriky do tmy



Zabi ohyzda, zachrániš Stredozem!
www.lotrgame.forumup.sk

No pani, toho sa ale udialo.No veru zase to vo mne zapalilo ohen nedockavosti.Dobra cast aj ked ja som citala aj tu predtym.Takze Calin si chce Breana nechat ako ucna??

A len taka drobnost.Ma napadlo, ze ci nemas nejaku mapku podla ktorej to pises.Vies , ja len ak by nieco

povodne to malo byt mensie prekvapenie, ale ano, mam taky hruby nacrt na A4 a uz som to dal kamosovi zoscanovat

no, Brean je v podstate u Callina trochu ilegalne, ale Callin si ho chce nechat



Zabi ohyzda, zachrániš Stredozem!
www.lotrgame.forumup.sk

Tak parada, som ta prekukla Potom ju hod sem niekde prosiiiiiiiim

Na tu mapku sa tesim aj ja . Ale zaroven by som uz precitala aj daslsiu cast

!!!KAMPAŇ - ZACHRÁŇME STREDOZEM!!!
Viac info: www.lotrgame.forumup.sk

...Najuniverzálnejším príborom je lyžica ...

aj ja by som rad napisal dalsiu cast, ale dva dni tu nebudem, takze az potom...

btw ta mapa bude asi tak na buduci tyzden v stredu alebo nejak tak a s nou aj ilustracie k pribehu (ale max. 2 )



Zabi ohyzda, zachrániš Stredozem!
www.lotrgame.forumup.sk

CCC, asi si budem citat predosle kapitoli.A tie ilustracie aj to je dobre.Sak ak nie ja si to domyslim,hadam..

Jeejo, ilustracie?...no na tie som zvedava ..Uz sa tesim

!!!KAMPAŇ - ZACHRÁŇME STREDOZEM!!!
Viac info: www.lotrgame.forumup.sk

...Najuniverzálnejším príborom je lyžica ...

he he hééé, Fingi sa vrátil

„Pane, dorazil váš brat so správami,“ oznámil sluha veľmajstrovi Ganisovi. Ten pokýval hlavou a povedal:
„Zavolajte aj našich hostí.“ Sluha sa uklonil a odišiel z haly. Ganis však mal len krátku chvíľu na precitnutie. Vstal skoro ráno a pozoroval malú hliadku goblinov, ako tiahnu na juh.
„Premýšľate, pane?“ opýtal sa Ruig, ktorý aj s Calmaricom potichu vošli do miestnosti. Ganis zdvihol pohľad na nich.
„�no, ale neviem o čom.“
„Čo podľa vás bude obsahom správy? spytoval sa Calmaric. Ganis sa zamyslel, no napokon pokrútil hlavou.
„Mám jedno tušenie, ale ak by sa nepotvrdilo, nechel by som mať na svedomí následky môjho zlého tipu.“ Ruig prikývol.
Do haly sa napokon vrútil Gamis. Neobťažoval sa ani ukloniť, bol zadychčaný a podľa prázdnej pošvy bolo možné spozorovať, že stratil meč. Pomaly lapal po dychu, lebo vedel, že správa však nemusí byť taká naliehavá.
„Hovor!“ prikázal jeho netrpezlivý brat. Gamis ešte raz nasal vzduch a povedal:
„Uvideli sme pri východnom pobreží skupinu mužov, asi päťdesiat, no zdalo sa nám, že sú medzi nimi aj ženy. Boli však všetci ťažko ozbrojení a všetci mali kone. Na štítoch mali prazvláštne symboly, každý jednotlivec však mal iný symbol. Ich prilby sa navzájom líšili a na pohľad boli všetci z rôznych kútov zeme: z púští, lesov, hôr...“
„To nás nezaujíma, odkiaľ sú!“ zvolal Calmaric, no Ruig ho chytil za rameno a utíšil. Potom vytiahol fajku a dovolil Ganisovi, aby pokračoval.
„Boli vysokĂ­, aj Ĺľeny a všetci boli krásni, ako vznešnĂ­ elfovia za starĂ˝ch ÄŤias. KeÄŹ prišlo ráno, videli sme, ako bojovali s dvojnásobne väčšou tlupou goblinov. Nemali v tom Ĺľiadny systĂ©m, bojovali osobitne. Ako jednotlivci však boli veÄľmi zdatnĂ­ a podÄľa toho, ÄŤo som videl, vedia kĂşzliĹĄ bojovĂ© kĂşzla.“ KeÄŹ to povedal, všetci naĹ?ho upreli zrak. „Samozrejme nižšie Ăşrovne, ale dokázali nimi zabiĹĄ mnoho nepriateÄľov. V mnohom sa podobajĂş našim majstrom, ale sĂş vo všetkĂ˝ch smeroch, ktorĂ© sme mohli spozorovaĹĄ, zdatnejší.
Potom nás uvideli. So zvyškom svojej družiny som sa pokúsil utiecť, ale unikol som nakoniec iba ja. Ostatných zajali.“
„Ako je možné, že vás dostihli, keď ste mali kone?“
„Boli to veľmi dobrí jazdci a ich kúzla nám sťažovali život. Zo zeme vyrastali konáre, ktoré spútvali naše kone. Taktiež nám ich zabíjali šípmi.“
„Stále však nevieme, kto sú tí ľudia,“ poznamenal Calmaric.
„ŤaĹľko vĂ´bec povedaĹĄ, ÄŤi sĂş to Äľudia...“ odvetil Ruig. NoldronskĂ˝ rytier sa naĹ?ho pozrel so záujmom.
„Máš niečo na mysli?“ Ruig len pokrčil plecami.
„Paladinovia,“ prevravel zrazu Gamis. „Teraz som si istý. Muži, ktorých zajali sa určite čoskoro vrátia a s nimi aj jeden z tých mužov.“
„Paladinovia? Legendy sa v týchto časoch plnia akosi často,“ zvolal Ganis.
Ruig však teraz kýval hlavou na súhlas. Vyklepal si z fajky tabak, ktorý už vyfajčil, znova si potiahol a potom sa pohodlne uvelebil na kresle.
„I ja som už stratil pochybnosti. Príchod paladinov možno nakloní váhy v náš prospech, predovšetkým v boji proti Kultu.“
„A to je teraz naša prvoradá úloha,“ nechal sa počuť veľmajster Gamis. Calmaric sa však usmial.
„Čo vy všetci vidíte na tom Kulte? Banda náboženských vrahov. Darmožráči sú to,“ povedal a odpľul si. Ruig vybuchol smiechom a z úst sa mu vyvalil kúdol dymu.



Zabi ohyzda, zachrániš Stredozem!
www.lotrgame.forumup.sk

he hééé .Fingi a si mi tu???
no co povedat a pisat....ani neviem

Nooo, Fingi, dobre,...ale toto mi pripadala taka odlahcena, az stagnujuca cast

!!!KAMPAŇ - ZACHRÁŇME STREDOZEM!!!
Viac info: www.lotrgame.forumup.sk

...Najuniverzálnejším príborom je lyžica ...

Fingiho comeback

Zakrádal sa lesom. Dubmi porastený kopec sa mierne zvažoval k doline s malým potokom a jeho hukot zoslaboval zvuk jeho kráčajúcich nôh. Na tridsať metrov pred ním bola vysoká postava, odetá v ťažkom brnení. I keď bola otočená chrbtom, on, Draug, pokrčil kolená a ponoril sa do podrastu a nedávno vysadených briez. V rukách kŕčovito držal veľkú sekeru a dlhý luk, ktorý mal prehodený cez chrbát mu zavadzal pri prechode hustými vetvami. Preto si ho zložil a do zubov si vložil jeden šíp. Potom pokračoval. Robil dlhé kačacie kroky a pomaly ukracoval vzdialenosť medzi ním a postavou, ktorá sa v nepohodlnom brnení zťažka predierala krovinami. Vedľa Drauga rástol hustý krík s dáždnikovými konármi, skoro ako vŕba. Zaliezol pod neho, sekeru položil na zem a založil šíp do tetivy. Len teraz sa zoznámil s lukom a nevedel s ním poriadne narábať, ale teraz si bol istý, že mieri správne.
„Stoj!“ vykríkol. Postava strnula pomaly sa otočila zvuku ešte viac chrbtom a pomaly siahala po meči, ktorý mala v pošve.
„Na to ani nepomysli! Odhoď ten meč!“ vravel Draug, stále čupiac pod zvislými konármi kríka. Postava si pomaly odopla opasok s pošvou a spustila ho z ruky na zem.
„Teraz prilbu!“
Postava si zložila prilbu a spod nej spadli na chrbát dlhé vlasy, svetlo hnedé a miestami až ryšavé.
„Brnenie!“ zvolal Draug pomaly vyliezajúc spod kríka.
„Ale veď je zima!“ zakričala postava a Draug rozoznal jemný ženský hlas a to ho prekvapilo. Chcel si zobrať sekeru a zistil, že je na zemi. Zachytil opatrný pohľad ženy poza rameno.
„Nepozeraj!“ vykrĂ­kol Draug a varovne na Ĺ?u namieril lukom, ustupujĂşc pod krĂ­k, kde leĹľala jeho sekera.
„Ak si bandita, si dosť neschopný,“ povedala žena a zasmiala sa.
„A ty asi rada žartuješ tvárou v tvár smrti,“ odvetil Draug a pomaly pustil luk na zem a chopil sa sekery. Vtedy sa žena bleskovo zohla po meč a vyrútila sa na Drauga. Ten okamžite zas chytil luk a bez rozmyslu a mierenia vystrelil. Šíp si prerazil krátku cestu vzduchom a zasiahol ženu do nechráneného miesta medzi hrudným plátom a chráničmi pliec. Padla na zem a pošva s mečom jej vypadla z rúk. Kľačala a zdrveným pohľadom hľadela na Drauga, ktorému v očiach hral nemilosrdný svit. Priblížil sa k nej, zvliekol jej brnenie, vzal ju do rúk aj so svojou sekerou a niesol ju nižšie do doliny.

Prebrala sa v priestrannej jaskyni. HneÄŹ vedÄľa nej plápolal malĂ˝ oheĹ?. Nemala Ĺľiadne putá a lákal ju chlieb, leĹľiaci na kamenĂ­ opodiaÄľ.
„Kľudne si daj,“ zaznel hlas a až vtedy si všimla muža stojaceho v ústí jaskyne otočeného chrbtom k nej. „Ale najprv mi prezraď svoje meno.“ Žena zastavila s chlebom na polceste od úst. Postavila sa a čo najdôstojnejšie povedala:
„Menelya.“
„To je všetko, žiadny rod, rodičia ani pôvod?“ opýtal sa muž.
„Neviem, ako ti to povedať tak, aby si to pochopil.“
„Snáď nie som až taký hlúpy. Povedz, koľko liet už kráčaš po tejto zemi?“
„Moje bytie sa zaÄŤalo pred niekoÄľkĂ˝mi dĹ?ami. Akoby som sa zobudila zo sna. Bolo nás takĂ˝ch viac,“ povedala. ZaÄŤĂ­nala byĹĄ zmätená. Nepovedala celĂş pravdu a nebola si istá, ÄŤi to bolo správne. V tom vysokom muĹľovi medvedej postavy videla priateÄľa.
Draug sa však zamračil a povedal:
„Idem sa na niečo pozrieť, vrátim sa možno až ráno. Dovtedy si môžeš robiť čo chceš.“ Vzal si veci a vyšiel z jaskyne so sekerou v ruke.
Menelya osamela a keÄŹ si chcela opäť sadnúť k ohĹ?u, zacĂ­tila ostrĂş bolesĹĄ pod plecom. Spomenula si na šíp z rána a sĹ?ala si zo seba vrchnĂ˝ odev, aby sa pozrela na ranu. Bola ošetrená a obviazaná. Opäť sa obliekla do svojho potrhanĂ©ho odevu a obzrela sa po jaskyni. V jednom rohu leĹľal jej meÄŤ aj krátky luk s tulcom šípov.
Vtom zaÄŤula dupot nĂ´h na rĂ­mse pred jaskyĹ?ou. Bol to zadychÄŤanĂ˝ Draug, ktorĂ˝ zo seba drmolil:
„Ešte jedna vec. V tej truhlici na opaÄŤnom konci jaskyne sĂş nejakĂ© šaty. ObleÄŤ sa, tá špina na tvojom odeve ti zneÄŤistĂ­ ranu.“ Potom odišiel. Menelya sa sklonila nad veÄľkĂş truhlicu a otvorila ju. Bola plná šatstva a preto sa obliekla ÄŤo najpohodlnejšie. PriloĹľila k ohĹ?u a zdrvene sa pozrela smerom k vĂ˝chodu z jaskyne. Slnko za kopcom sa farbilo do oranĹľova a pomaly zapadlo.



Zabi ohyzda, zachrániš Stredozem!
www.lotrgame.forumup.sk

Aaaa, tak toto bola velmi dobra cast....A co som si vsimla, pribudla tam jedna zahadna zenska postava nesuca moje meno (som poctena)

!!!KAMPAŇ - ZACHRÁŇME STREDOZEM!!!
Viac info: www.lotrgame.forumup.sk

...Najuniverzálnejším príborom je lyžica ...

No Fingi , co si nam to tu podal mne velmi cutilo(asi mi neni rozumiet, aj ja sa cudujem )Skratka dobra cast, take to by mali byt castejsie

tak nad touto časťou som sa piplal trištvrť hodiny a aká je krátka ! no čo už...

Draug nervĂłzne kráčal kÄľukatou cestiÄŤkou smerom k rĂ­mse pred jaskyĹ?ou. Na chrbte mal za pomoci koĹľenĂ˝ch remeĹ?ov pripĂştanĂ˝ štĂ­t a v jednej voÄľnej ruke drĹľal aj helmu. UĹľ vedel, kto je Menelya. Bol však aj rozÄŤĂşlenĂ˝, lebo mu nepovedala celĂş pravdu. Polopravda horšia ako loĹľ, mrmlal si cestou. KeÄŹ sa priblĂ­Ĺľil k poslednej zatáčke, najskĂ´r sa z opatrnosti pozrel spoza rohu.
Uvidel Menelyu, obleÄŤenĂş v najlepších šatách, akĂ© našla v truhlici. Mala zavretĂ© oÄŤi a hlavu pozdvihnutĂş smerom k slnku, ktorĂ© uĹľ bolo vidno na vĂ˝chode, za jaskyĹ?ou. Draug sa len pozeral a srdce sa mu rozbúšilo. Zatrepal hlavou, aby upokojil rozletenĂ© myšlienky, no nedokázal z Menelye odtrhnúť oÄŤi.
Ona to vedela. Cítila jeho prítomnosť aj napriek zavretým očiam, no nevadilo jej to. Vyčkávala. Vtedy sa Draug odtrhol od skaly, pri ktorej stál a vyrovnane kráčal k jaskyni.
„Vitaj!“ pozdravila ho Menelya, ale stále mala tvár otočená k slnku. „Ale ideš neskoro, je už takmer poludnie.“
„Viem. Čo to robíš?“ opýtal sa Draug a zblízka si ju poobzeral. Nohy mala mierne rozkročené a bola uvoľnená.
„Od začiatku môjho bytia na tejto zemi som nikdy necítila na tvári tak teplé lúče slnka.“ Draug sa nahneval, pretože mu to pripomenulo helmu a štít, ktorý niesol.
„Bol som si pozrieť tvoje brnenie,“ povedal a len s ťažkosťou zadržiaval horkosť vo svojich ústach. „A niečo som ti aj priniesol.“ Odopol si štít z chrbta a hodil jej ho k nohám, rovnako aj helmu. Menelya stuhla, no postoj nezmenila. Pomaly však rukou začala siahať k pásu.
„Si jedna z paladinov!“ kričal Draug. „Len paladin môže mať také symboly na štíte. Keď som bol malý, otec mi rozprával legendu o paladinoch, ktorí prídu zachrániť našu zem pred zlom, ale nečakal som, že budú spojencom klamať rovno do očí!“ Menelya sa vtedy napružila, otvorila oči, uprela ich na Drauga a zaleskli sa jej.
„Prepáč mi to.“ Vtedy siahla k pásu, vytiahla ukrytĂş dĂ˝ku a bodla Drauga do miesta blĂ­zko srdca. Draug padol k zemi, no dĂ˝chal. Jeho silná postava a vĂ˝drĹľ prekonali aj Menelyine oÄŤakávania. Vzpurne si vytrhol dĂ˝ku z hrude a udieral Ĺ?ou do skaly za nĂ­m, takĹľe sa zkrivila a polámala.
„Ja to neurobĂ­m, lebo viem, Ĺľe sme na rovnakej strane. Ale preÄŤo si to urobila ty?“ pĂ˝tal sa a aĹľ v reÄŤi bolo vidieĹĄ Ăşnavu, ktorĂş spĂ´sobila krvácajĂşca rana. Menelya sa naĹ?ho pozrela. Aj v kÄľaku jej bol skoro po krk. Nadvihla mu hlavu a pozrela sa mu do oÄŤĂ­.
„NespolÄŤujem sa v boji proti zlu s odpadlĂ­kmi,“ prevravela jemne. Draug sa na Ĺ?u dlho zadĂ­val a koktal:
„Ty vieš kto som?“ Menelya prikývla.
„Ale tvoj ÄŤas smrti uĹľ nadišiel.“ Vtom vytiahla inĂş dĂ˝ku, ukrytĂş v rukáve a priloĹľila mu ju na hrdlo. Draug vystrel ruky, chytil ju za ÄŤlenky a prudko potiahol smerom k sebe. Menelya padla na chrbát a hlava jej uĹľ vyÄŤnievala nad priepasĹĄou. Draug ju však zdvihol, zatriasol Ĺ?ou a pomedzi zuby rozprával:
„Ja ťa nezabijem, počuješ! Ak chceš v tejto divočine medzi vrchmi prežiť, potrebuješ pomoc. Verím v tvoje schopnosti a podľa toho, čo viem, môžeš ma zabiť hoci mávnutím ruky. Len ma skúšaš, či som naozaj na tvojej strane. To ti môžem potvrdiť.“ Menelya kývla hlavou na súhlas a na jej krásnej tvári sa zjavil smútok, ktorý jej dodal úplne iný výzor, ako keď stála oproti slnku.
„Tvoje umenie sa iste potvrdĂ­ uĹľ onedlho. HÄľadajĂş ma temnĂ­ elfovia, ktorĂ­ sa tu zjavujĂş akosi ÄŤastejšie. Nechápem, ÄŤo robia tak ÄŹaleko na juh od svojich domovov. Videl som jednu skupinu, ktorej som pred pár dĹ?ami zabil veliteÄľa šípom. Na rĂ­mse budĂş veÄŤer,“ hovoril Draug a Menelya mu zatiaÄľ uprene pozorovala oÄŤi. Pery sa jej zaÄŤali triasĹĄ a napokon sa mu vrhla do náruÄŤia. Draug bol prekvapnĂ˝ a aj napriek veÄľkej bolesti, ktorĂş mu pĂ´sobila rana, mocne Menelyu objal. Vtedy pocĂ­til, ako sa mu jazva od dĂ˝ky zaceÄľuje. VnĂ­mal aj to, Ĺľe Menelya má svoju dlaĹ? roztvorenĂş práve na tom mieste.
Bez jediného slova tam stáli v objatí, práve keď bolo slnko najvyššie. Cítili vzájomnú prítomnosť a nič iné nepotrebovali.



Zabi ohyzda, zachrániš Stredozem!
www.lotrgame.forumup.sk

ake romanticke a dojemne krasna cast vydno ze si na nej tolko pracoval asi by som si mala zacat citat Druida od zaciatku lebo ked to citam takto po castiach niektore veci mi unikaju,spominal si uz v Druidovi toho Drauga?

Dobre si to vymyslel, pekna cast...