| Pi sa Vm tento prbeh? |
| A o som blbec, ve ke to pe ty, neoplat sa to ani ta! |
|
6% |
[ 1 ] |
| Nechce sa mi ta/ Asi to nebude ni moc |
|
25% |
[ 4 ] |
| Preijem |
|
12% |
[ 2 ] |
| Slun |
|
12% |
[ 2 ] |
| Super |
|
43% |
[ 7 ] |
|
| Celkom hlasov : 16 |
|
|
|
 Almiel
Bydlisko: tam, kde ma privtaj...
Prspevky 980
|
|
 |
 Fingolfin Naermarth
Bydlisko: Tam, kde ma uvtaj a prichlia
Prspevky 890
|
|
|
Almiel
Bydlisko: tam, kde ma privtaj...
Prspevky 980
|
|
|
Fingolfin Naermarth
Bydlisko: Tam, kde ma uvtaj a prichlia
Prspevky 890
|
  08.12.2007 - 18:37
 |
taka zdrzovacka 
„Bohovia s tebou, chlapče,“ lúčil sa hostinský a v oči mu vlhli slzami. „Na bohov neverím, priateľu, ale ďakujem,“ odvetil Callin. Fíriel sa stále nemala lepšie, no už nemohli zotrvávať na jednom mieste. Hostinskému sa len ako tak darilo tajiť pred ostatnými návštevníkmi čo sa stalo a Callina s Fíriel ubytoval u seba doma. Stále viac sa presviedčal o ich dôležitosti.
„Čo mám urobiť s tým vrahom?“ opýtal sa.
„Snažil som sa ho ošetriť, alebo bude potrebovať dlhšie opatrovanie,“ odvetil Callin. „ koda, že nemôže ísť so mnou, mali by sme sa o čom porozprávať.“ Hostinský sa zatváril prekvapene.
„Vy ste ho ošetrili?“ Callin len prikývol a nahodil si na seba batoh. Zbavil sa celej polovice zásob a konečne sa rozhodol predať svoj starý meč. Nato vzal do rúk Fíriel, ktorá stále spala a vyšiel z hostinca ešte pred tým, ako ho mal hostinský otvoriť. Bol odľahlý a len niekoľko míľ odtiaľ proti prúdu rieky bola dedinka. Callin však stále viac chápal, že do Dorgonu vojsť nemôže a zárove? chápal, že okľuku si nemôže dovoliť. Náhle sa udrel do čela.
„Kone!“ vykríkol a obzrel sa, hostinec však už nevidel, lebo bol ďaleko. Fíriel tu nechať nemohol a teda sa rozhodol pokračovať v ceste.
Dorgonské hliadky prekročili bez problémov. Callin však stále viac pociťoval únavu v ramenách a už nevládal držať Fíriel. Sadol si pod strom len zopár krokov za udivenou hliadkou a nepredstieral, že vládze.
„Máte obväzy?“ opýtal sa s vyčerpaním vojakov. Keď videl, že stále na?ho hľadia s nedôverou, hodil im pod nohy zopár mincí za predaný meč a uprene sa na nich pozrel. Doniesli mu látku podivného výzoru, jemnú na dotyk, ale na nič sa nepýtal, vymenil Fíriel obväzy, trochu sa najedol a pokračoval. Fíriel sa v tom čase budila len na chvíľu za celý de? a Callinovi to robilo starosti. Stále viac zrýchľoval, lebo cítil, že Amir je tak blízko, ako mu snáď ešte nikdy nebol. Zárove? sa mu však zdal nesmierne vzdialený a z týchto myšlienok sa nedokázal vytrhnúť.  
Zabi ohyzda, zachrni Stredozem!
www.lotrgame.forumup.sk |
|
|
Almiel
Bydlisko: tam, kde ma privtaj...
Prspevky 980
|
|
|
Fingolfin Naermarth
Bydlisko: Tam, kde ma uvtaj a prichlia
Prspevky 890
|
| 11.12.2007 - 14:15
|
tak, snad sa v najblizsej dobe zmozem na dlhsie prispevky, ale tento je este z tych kratsich...
Glandir stál pred západnou bránou Noldronu a v ruke držal čisto modrú zástavu. Cítil sa voľne a sebavedome, za ním stálo päťsto mužov. Stráž mesta v zlatých tabardoch rojalistov sa na nich z hradieb pozerali. Táto mestská posádka si pokladala za povinnosť ostať nestrannou, hoci stále nosili odevy vo farbách noldronských kráľov.
„Otvorte!“ kričal Glandir a vzdorne hľadel na veľkú železnú bránu. Strážci sa po sebe začali obzerať a niečo si rozrušene rozprávali. Jeden z nich odbehol a o chvíľu sa vrátil aj s veliteľom oddielu.
„Sľúbte, že na vašich rukách nebude žiadna krv od teraz až do chvíle, keď opustíte toto mesto!“ zvolal. Glandir neprítomne kývol hlavou a zamával. O malú chvíľu sa obe krídla mohutnej brány roztvorili a Janisovi verní začali prúdiť rôznymi uličkami v dvojradoch. Západná brána bola blízko paláca, ale museli prejsť cez dve otvorené námestia.
Naokolo boli domy zahádzané vrecami s pieskom, ktoré neodstránili ani po odohnaní obliehateľov. Niekoľko domov bolo úplne zničených, z iných ostali len obhorené trosky. Rhirská armáda za sebou nechala takú spúšť, akej bola schopná. Po tmavších uliciach sa váľali mŕtve telá a niektorí ľudia v nich boli ešte živí, no na smrť zmrzačení. Mnohí z nich boli vojaci, o ktorých sa nik nepostaral aj keď boli zranení. V meste počas obliehania panoval chaos a rabovanie. Dlho trvalo, kým sa podarilo dav ukľudniť a len ťažko vojaci verbovali stále nových brancov, ktorí hľadeli len na dolámané zbrane a kosti svojich predchodcov.
Keď sa sprievod bojovníkov v modrých tabardoch priblížil na prvé námestie, Glandir zvetril nebezpečie. Náhle pochopil, že je príliš očividné. Na niektorých strechách čupeli strelci a z náprotivnej ulice vychádzali oddiely rojalistov. Tomu celému sa prizerali mestskí strážcovia, ktorých na tom mieste nebolo viac ako tri tucty. Vpred vystúpil muž v drahej zbroji, obíjanej zlatom. Vyzval Glandira, aby sa stretli uprostred námestia. Keď ku sebe osamotení prišli, každý zložil zbrane a rojalistický veliteľ sa naklonil.
„Pozrite, nechali ste sa zatiahnuť do tejto hry. Nepatríte sem. Odíďte a nechajte toho zbabelca so sedliackou krvou, aby sa sem prišiel vyrovnávať. Je to chudák, ktorý nevydrží, že z neho bude radový vojak, keď bude korunovaný nový kráľ. Dávame mu teda na výber: buď sa podvolí, odprisahá vernosť a bude verne slúžiť novému vládcovi, alebo bude visieť za zradu koruny.“ Glandir sa tejto reči nepotešil. Čakal priamu reč a nie ľstivé úklady rojalistov.
„Nemáte ani toľko cti, aby ste sa ma nesnažil odhovárať? Dosiahnem bránu paláca, aj keby som vás mal holými rukami zahrdúsiť. Aj ja vám dávam na výber: buď uznáte, že do Noldronu prišiel nový vietor nesúci nový a lepší čas, alebo budete hnaní každým kútom Urdothu, kým vás Janis neprebodne vašim vlastným mečom,“ odvrkol. Rojalista sa narovnal a dal poznať svoju výnimočnú výšku.
„Požieračí krýs! Tí, čo nevedia vládnuť sa chcú vlády zmocniť! Na všetky hroby svojich predkov prisahám, že toho pastiera z hôr podrežem! Túto odpoveď si odnes: nech sa so mnou stretne v súboji,“ riekol a obrátil sa ku Glandirovi chrbtom.
„Neprišiel som zjednávať súboje. Prišiel som vydobyť toto mesto!“ odvetil Glandir a mestské stráže sa zamrvili. Opäť jeden posol odbehol a o chvíľu bolo počuť dupot nôh. Prišiel veliteľ stráže a zamieril do stredu námestia. Rojalista sa obzrel ponad plece a niečo zakričal. Jeho oddiely sa dali do pohybu a šípy začali lietať zo striech. Tri sa zabodli do Glandirovej hrude a o niečo viac do veliteľa stráže. Glandirovi vojaci ho rýchlo odniesli a muž, ktorý sa narýchlo ujal velenia dal rozkaz do útoku, podobne ako nový veliteľ mestskej stráže. Uprostred námestia sa za svišťania šípov zrazili tri armády.
Zabi ohyzda, zachrni Stredozem!
www.lotrgame.forumup.sk |
|
|
Almiel
Bydlisko: tam, kde ma privtaj...
Prspevky 980
|
|
|
Fingolfin Naermarth
Bydlisko: Tam, kde ma uvtaj a prichlia
Prspevky 890
|
|
|
Fingolfin Naermarth
Bydlisko: Tam, kde ma uvtaj a prichlia
Prspevky 890
|
| 14.12.2007 - 21:55
|
zase nieco kratsie, ale do pribehu vstupi zas niekto novy
„Pútnici!“ kričali stráže z veže. Za bránou, ktorá sa viac ponášala na oceľové vráta ako na bránu, sa strhol huriavk. Rovnošaty Amiru boli badateľné už na diaľku a vďaka niektorým červeno odeným mužom z darnského kniežatstva boli postavy na hradbách jasne viditeľné. Obe farby- amirská modrá a darnská červená sa leskli v jesennom slnku, čo pridávalo veteránom, hoci mladým, nádych bojovnosti. Pred bránou však teraz stál muž v ťažkom zelenom plášti a v rukách trasúcich sa od únavy a bolesti držal ženu, ktorá zjavne nebola pri vedomí.
Rallin, dôstojník Darnu sa naklá?al ponad cimbúrie hradieb a podivnú dvojicu sledoval. Nemohol sa ubrániť pocitu, že muža pozná podľa stavby tela a chôdze úplne dôverne. Prešiel si rukou po čerstvo oholenej brade a so záujmom pozoroval, ako sa jeho malý oddiel zoraďuje. Zhlboka sa nadýchol, pokynul lukostrelcom aby boli v pozore a po kľukatých schodoch zišiel na priestranstvo pred bránou, kde bol práve hravý tie?, ktorý chránil mužov v doštičkových brneniach pred slnkom.
Muž v zelenom plášti práve klesol na kolená a telo ženy mu vypadlo do nízkej trávy. Z posledných síl sa pozrel smerom k hradbám a videl, ako sa mohutné železné vráta otvárajú a vynára sa z nich veľká červená šmuha.
Fíriel sa pri páde prebudila. Bolesť v jej hlave bola ohlušujúca a cítila, ako jej obväz na nohe zmáča pot a čerstvá krv. Piskot, ktorý cítila v ušiach bol hrozný a musela si priložiť prsty k spánkom aby opäť neupadla do bezvedomia. Bolesť sa náhle stala akousi vzdialenou a Fíriel sa vystrela v mäkkej tráve. Plnými dúškami dýchala vzduch naokolo a cítila, že je to prvý raz, čo je slobodná od chroľavého prostredia, ktoré od začiatku pociťovala okolo seba počas zranenia. Zatiaľ krv presiakla cez vrchný odev a blížil sa oddiel vojakov.
Rallin si prezeral ženu, ktorá sa pomaly hýbala v tráve. Všimol si krvavú škvrnu na jej odeve a dal povel na zrýchlenie, lebo od jeho oddiel od nej delilo iba niekoľko metrov. Bleskovo ukrajoval vzdialenosť dlhými skokmi a sklonil sa nad dvoma telami. Jeho tváre sa dotkla jemná Fírielina ruka.
„Prosím, pomôžte mu,“ šeptala a zaprela sa rukami do zeme, aby sa pokúsila postaviť sa, čo sa jej za pomoci jedného z vojakov podarilo. Odprevadili ju do liečiteľského domu, zatiaľ čo Rallin skúmal telo muža. Otočil bezvládne telo a tvár so zatvorenými očami ho udrela do očí.
„Callin!“ zvolal s prekvapením. Mladý chodec sa na ten výkrik prebral. Mal veľmi prižmúrené oči a vyzeral, akoby bol veľmi starý, lebo bol zmorený únavou. „Konečne sme zase spolu, braček,“ povedal Rallin a dal doniesť nosítka.
Zabi ohyzda, zachrni Stredozem!
www.lotrgame.forumup.sk |
|
|
Almiel
Bydlisko: tam, kde ma privtaj...
Prspevky 980
|
|
|
Reklama
|
|
 |
Fingolfin Naermarth
Bydlisko: Tam, kde ma uvtaj a prichlia
Prspevky 890
|
|
|
Menelya
Bydlisko: Lindon (TN)
Prspevky 2821
|
| 16.12.2007 - 14:07
|
Kedze momentalne disponujem casom, tak som akurat dositala celeho Druida, Fingolfin. A musim skonstatovat, ze sa mi pribeh naozaj velmi paci, mas talent  .
Mam otazku: elfovia v tvojom pribehu su tiez nesmretnymi bytostami?
A este. Dufam, ze Fíriel je dobra elfka a taktiez dufam, ze sa v pribehu este objavi Nethan, bol to taky sympaticky elf a v novsich castiach mi dost chybal 
Este raz, super pribeh, Fingolfin, a dufam, ze skoro dodas dalsiu cast!   !!!KAMPA - ZACHRME STREDOZEM!!!
Viac info: www.lotrgame.forumup.sk
...Najuniverzlnejm prborom je lyica ... |
|
|
Fingolfin Naermarth
Bydlisko: Tam, kde ma uvtaj a prichlia
Prspevky 890
|
|
|
Fingolfin Naermarth
Bydlisko: Tam, kde ma uvtaj a prichlia
Prspevky 890
|
| 16.12.2007 - 20:23
|
nova kapitola, opat z dobrodruzstva Callin a Firiel
Callin sedel v nízkej chalupe a hltavo pil studenú vodu. Za stolom, ktorý bol posiaty mapami, sedel Rallin a na neďalej posteli spala Fíriel. Bola noc a dvaja bratia sa ustavične pozerali na mapu a posúvali figúrky zobrazujúce rôzne armády, akoby hrali šach.
„Na chvíľu odídem a ty už získaš hodnosť v Darne?“ prerušil ticho Callin.
„No, darnské knieža prosil lorda Kirona o nejakých schopných ľudí do svojej armády a Kiron medzi inými poslal aj m?a,“ usmial sa Rallin a prstami sa poklepal po hrudi, kde mal na vojenskom tabarde znak lode na oranžovom pozadí.
„Zrejme si si za posledné mesiace užil,“ skonštatoval Callin.
„?no, môj oddiel bol poslaný do boja o hranice. Stratil som tretinu mužov, ale táto vojna docielila, že Amir a Darn konečne odstúpili od toho hlúpeho systému verbovania vojakov. Kým sa brali do armády desaťroční chlapci, ktorí nemohli bojovať do dvadsiatich rokov, v bojoch iba umierali hrdinovia a veteráni. Teraz je to iné. Máme tu sedliakov, ktorých sme naučili ohá?ať sa sekerou namiesto kosy. Stále lepšie, ako desaťkrát menej skúsených mužov. Týmto paholkom stačí trochu skúseností.
Ale ty si určite tiež zažil svoje, ze ten rok, čo sme sa lúčili.“
Callin si so záujmom prezeral cez okno dvojicu darnských sekerníkov, na ktorých tú noc ostala služba. Bol nov a vonku bolo vidno len sivé hradby a dve červené tabardy. Napriek tomu fúkal nepríjemný vietor a strážci sa halili do svojich ťažkých plášťov. Slnečný de? vystriedala vetristá noc.
Rallin sa zasmial, keď Callin neodpovedal a zamával mu pred očami rukou. Chodec sa otriasol a na jeho tvári sa objavil mládenecký úškrn, pri ktorom kývol hlavou na posteľ, kde spala Fíriel.
„?no, okrem istých nepríjemností, ktoré asi nestoja za zmienku som stretol aj zopár milých ľudí,“ prehodil a jeho úškrn sa rozrástol do blaženého úsmevu od ucha k uchu.
„Veru, chýba mi už len krôčik k závisti,“ povedal na to Rallin a v očiach mu zaplanul ten istý mládenecký plame?, ktorý sa skrýval v Callinovom srdci. Prvé, čo ho v tej šťastnej chvíli napadlo, bolo ich detstvo, keď sa neraz pre dievčatá pobili.
„Na to ani nepomysli,“ zasyčal Callin a len ťažko zakrýval búrlivý smiech, ktorý sa mu rodil v hlasivkách. Po chvíli ticha sa v chalupe rozhostil rozjarený rehot a na rad prišlo slabé vojenské víno. Keď smiech ustal a Rallin nalieval čerevnú tekutinu do hlinených pohárov, ospravedlnil sa:
„Prepáč, nič lepšie nemáme. Niekedy mám pocit, že je to len o málo lepšie ako obyčajná voda.“
„Nevadí, nie je to tvoja vina,“ usmial sa Callin a potľapkal staršieho brata po pleci. Na stole ležali karty a kocky, ktorými sa dovtedy zabávali. Obaja potom vyšli von a hľadeli na bezmesačnú oblohu, ktorá však bola plná hviezd. Stáli tam vedľa seba a dopíjali slabé víno. Cítili to isté; radosť zo vzájomnej prítomnosti, no báli sa, že ich niečo rozdelí. Zmiešané pocity znepokojili majmä mladého Callina. Rallin zas začal rozmýšľať o ďalšom dni. Jeho oddiel mal prejsť vysunuté hliadky a urobiť prieskum bojom.
„Zajtra musíš ísť za Kironom. Nariadim stajníkovi, aby ti zajtra dal ko?a, preukážeš sa týmto,“ povedal prerušujúc svoje myšlienky a vtlačil Callinovi do rúk fialovú kocku mramorovitého výzoru.
„Je to jeho kocka, požičal som si ju. Odkáž mu moju vďaku a vráť mu ju, potom ti dá môjho ko?a.“
Callin na?ho ešte chvíľu hľadel, kývol hlavou a rozlúčil sa.
„Musím sa ísť pozrieť za Fíriel.“ Palcom ukázal poza plece dozadu na chalupu, z ktorej pred chvíľou vyšli. Rallinovi sa opäť na ústach zjavil šibalský úsmev a zamával svojmu mladšiemu bratovi. Keď sa dvere zavreli, oprel sa o vonkajšiu stenu držiac svoju ťažkú bojovú sekeru.
„Nešťastný je príchod tej elfky, brat môj. Bojím sa, aby nás nerozdelila,“ mrmlal si hľadiac na hviezdy a oči mu vlhli. Celú noc prebdel so svojimi myšlienkami čakjúc na ranný nástup, ktorý ho až dovtedy každú noc budil z blahodarného spánku.
Zabi ohyzda, zachrni Stredozem!
www.lotrgame.forumup.sk |
|
|
Menelya
Bydlisko: Lindon (TN)
Prspevky 2821
|
| 16.12.2007 - 20:34
|
Zhltla som tuto cast ako jednohubku!  ...Velmi dobre, Fingolfin.
A este otazka: hoci su tvoji elfi smrtelni, ale viditelne nestarnu, narozdiel od ludi, ci ano? !!!KAMPA - ZACHRME STREDOZEM!!!
Viac info: www.lotrgame.forumup.sk
...Najuniverzlnejm prborom je lyica ... |
|
|
Fingolfin Naermarth
Bydlisko: Tam, kde ma uvtaj a prichlia
Prspevky 890
|
|
|
Almiel
Bydlisko: tam, kde ma privtaj...
Prspevky 980
|
|
|
Fingolfin Naermarth
Bydlisko: Tam, kde ma uvtaj a prichlia
Prspevky 890
|
| 18.12.2007 - 16:04
|
tak trosku som sa nudil a pokracovanie pribehu Ruiga a Calmarica
Stáli na mohutnej terase vyčnievajúcej z hory hľadiac na mesto vytesané do skál severných pohorí. Snežné pláne bolo vidno len ťažko, ale na nížine pred mestom bol sneh odhrnutý a len veľmi nízky. Ruig kyvkal hlavou nad krásnou a bezpochyby majstrovskou architektúrou. Aj keď mu to nedávalo zmysel, bol by rád, keby v tom mal prsty nejaký trpaslík. Calmaricovi bolo na terase zima a vo svojej komnate oddychoval a jedol prezrelý syr.
„Dokonalé,“ mrmlal si Ruig, čím upútal Calmaricovu pozornosť.
„Čo?“ opýtal sa a prehltol posledný kúsok syra.
„Ale nič.“ Trpaslík akoby precitol, vytrhujúc sa zo svojich nadnesených myšlienok. Splnil si cieľ. Prišiel do sídla Rádu a o pár minút sa mal stretnúť so samotným veľmajstrom.
Gamis vkročil do stoličnej siene. Na mohutnom drevenom kresle sedel muž, sklá?ajúci sa tvárou k zemi.
„Brat môj,“ povedal Gamis a pokľakol si s roztvorenou dla?ou na srdci.
„Povsta?,“ odvetil veľmajster Ganis.
„Na naše juhozápadné územie prišli dvaja pútnici, jeden trpaslík a jeden spomedzi Noldrončanov,“ povedal Gamis a veľmajster spozornel, „no trpaslík mal so sebou pečatný prste? rádu a napadlo ma, že je to možno ten, ktorému si jeden z prsťe?ov podaroval.“
„Je pravdou, že pred niekoľkými rokmi som jeden prste? dal trpaslíkovi. Dlho som však o ?om nepočul ani od zvedov. Daj ich však oboch priviesť, chcel by som tých odvážlivcov vidieť. Bezpochyby poznajú náš skrytý národ a nikto, kto na to nemá dobrý dôvod nebude riskovať cestu Snežnými plá?ami,“ rozhodol Ganis a rukou naznačil svojmu mladšiemu bratovi, aby odišiel. Ten si opäť priložil dla? na srdce, mierne sa uklonil v páse a odišiel, sprevádzaný dvoma ozbrojencami.
Ruiga prebudilo z plytkého spánku klopanie na dvere. To sa opakovalo, kým na seba nenavliekol najlepšiu tuniku, aká mu ostala trochu suchá, neprebudil Calmarica a neotvoril dvere. V nich stál Gamis a pozýval ich do poradnej miestnosti na večeru. Calmaric vyhŕkol kladnú odpoveď a bez toho, aby počkal na Ruiga vyšiel z miestnosti a nasledoval veľmajstrovho brata. Trpaslík pokrútil hlavou, na tuniku si rýchlo navliekol ozdobnú modrú vestu a vybehol z izby za Calmaricom, ktorý spolu s Gamisom už zmizli za najbližší roh.
O malú chvíľku sedeli za stolom spolu s veľmajstrom Rádu a jeho bratom. Mlčky jedli a Ruig sa stále viac bál pýtať sa ich na rôzne veci. Calmaric sa zatiaľ takými vecami nezaťažoval a užíval si bohato prestretý stôl. Gamis sa ošíval a tiež sa očividne chcel na niečo spýtať, no veľmajster bol až príliš zahĺbený do jedla, aj jeho niečo trápilo. Prítomnosť tých dvoch ho rušila a nedala mu pokoja, hlavne keď sa utvrdil v tom, že Ruig je ten trpaslík, ktorému kedysi daroval pečatný prste?.
„Ehm... ak dovolíte, prejdem k dôvodu, pre ktorý som s mojim priateľom prišiel,“ začal Ruig a strhol si z krku hodvábny obrúsok. Gamis to po ?om zopakoval, ale veľmajster len pozdvihol hlavu a narovnal sa. Calmaric len pozdvihol oči od taniera a potichu počúval, čo sa bude diať.
„Prosím, hovor,“ povedal Ganis a pokynul mu rukou, aby prehovoril.
„Ďakujem,“ formálne prehodil Ruig a odkašľal si. „Neviem, či sa to ku vám donieslo, ale Urdoth sužuje nové náboženstvo, či skôr vyznávači apokalypsy...“ Prerušilo ho hlasité Ganisovo zakašľanie.
„Rád od počiatku vie o tejto hrozbe a už posledné storočia sa sústreďujeme len na tento problém,“ podotkol veľmajster dotknuto.
„Storočia?!“ vykríkol Calmaric a konečne odtrhol pohľad od taniera.
„Prirodzene. Za týmito horami na severe oddávna pôsobí tento Kult ducha smrti. My, ako jediný priamy protiklad sme proti nemu začali bojovať, ale postupne si vynútili prechod cez hory desiatky ich akolytov. Tiež za sebou ťahali temných elfov, ktorí zas vyrušili goblinov. Je to jedna veľká pohroma a zvyšok stredného Urdothu je od toho ušetrený len vďaka našej existencii,“ skočil im do reči Gamis. Jeho starší brat na to len prikývol.
„Ich hlavný chrám je za touto kamennou stenou, ďaleko na sever,“ pokračoval, mysliac na Severné pohorie. „V ?om prebýva ich k?ažka. Hovorí sa, že ju ovládol diabol a že vzýva démonov. Bezpochyby privolávanie usmer?uje tieto pekelné bytosti k nám a možno sa už na tento svet dostali, len o tom nevieme. Jedno je isté- ovláda veľkú moc, ktorá ju však pomaly pohlcuje. Ľutujem ju, lebo nevedela, do čoho sa púšťa a preto zomrie.
Spoznáte ju podľa toho, že na chrbte má vyryté trpasličími runami Gundor, pán nad vrchom a kame?om. Pred niekoľkými rokmi, hádam to nebude tak dávno, čo sa jej vzopreli trpaslíci z Východných bášt a keď sa s nimi prišla porátať, postavil sa jej do cesty vladyka Gundor. Potupil ju a svojim rodovým nožom to vyrezal na jej chrbát.“
„Ba, môj prastrýko je neobyčajný muž aj na trpaslíka,“ poznamenal Ruig a keď zachytil potemné pohľady ostatných, dodal: „bez urážky.“ Veľmajster si však ten rozruch nevšímal, nadýchol sa a rozpustil toto malé zhromaždenie slovami:
„Choďte sa vyspať, zajtra vám ukážeme, akú armádu posielame cez priesmyky proti Kultu. Chystáme jeden prechod práve napozajtra a chceme, aby ste sa ho zúčastnili.“
Ruig a Calmaric prikývli a odišli. Keď dvaja bratia osameli, Gamis sa naklonil ku svojmu staršiemu bratovi, veľmajstrovi.
„Pomôžeme im?“ opýtal sa.
„Nemáme na výber a hoci to nežiadali, pomôžeme im aj v tom. Priprav niekoľko mužov, aby vyhladili cestu do almirských krajín. Skôr či neskôr sa vydáme hlboko do Urdothu a cítim príchod iných ľudí. Jední budú podobní nám, no mocnejší a jedni sa budú podobať ľuďom zo začiatku sveta. Čas sa hýbe vpred a ak zaspíme, už nebude cesty tam, ani naspäť.“
Zabi ohyzda, zachrni Stredozem!
www.lotrgame.forumup.sk |
|
|
Menelya
Bydlisko: Lindon (TN)
Prspevky 2821
|
|
|
Fingolfin Naermarth
Bydlisko: Tam, kde ma uvtaj a prichlia
Prspevky 890
|
| 18.12.2007 - 21:45
|
zas kratsi prispevok, vyplod mysle trinastrocneho cloveka o pol desiatej vecer 
Dvojkrídle dvere sa otvorili a za nimi stál človek, ktorý sa chystal vkročiť do miestnosti. Na sebe mal modrý plášť a na hlave striebornú čelenku.
„Uvítajte Janisa, správcu Veľríše noldronskej!“ zakričal herold a mladý muž vkráčal za jasotu prítomných do trónnej siene, kde bol pre?ho vedľa trónu vystavaná kamenná stolička. Majestátnym krokom prechádzal špalierom, ktorí tvorili vojaci s pozdvihnutými zbra?ami. Na sebe mali farby rojalistov, ktoré im Janis ponechal ako zásluhy za nestrannosť. Boli to mestskí strážcovia, ktorých vymenoval za svoju gardu hneď po príchode do mesta.
Janis sa posadil a uhladil si plášť tak, aby mu splýval po bokoch jeho stoličky. Naznačil, aby predstúpili tí, čo chcú hovoriť s kráľom. Bedlivé oko veliteľa gardy každého rad-radom skontrolovalo, no okrem desiatok prísah vernosti od bývalých rojalistov sa toho veľa neudialo. Na koniec však pristúpil Glandir, menovaný čestným veliteľom ryadského pluku. Tento titul však bol viac-menej len formálny, lebo ryadským oddielom velilo knieža z DonLinu.
„Môj lord, vo väznici som druida nenašiel,“ povedal Glandir s úklonom.
„Pokračuj,“ vyzval ho Janis trpezlivo, no horela v ?om zvedavosť. Všetky ceremoniality jeho zdravý sedliacky rozum neznášal a hoci si už privykol na život na kráľovskom dvore, všetky formálne veci od srdca nenávidel.
„Mreže boli otvorené a mág, ktorý ho mal strážiť je úplne pomätený. Podľa toho, čo som počul, je druid taký mocný, že vie ovládnuť mysle druhých ľudí.“ V sále zavládol huriavk. Eratan bol známy a najmocnejší mág v Noldrone. Niektorí sa začali báť o svoj život a zpoár šľachticov chvatne opustilo miestnosť aj so svojim sprievodom, akoby čakali, že druid príde tu a teraz a zrovná celý palác so zemou.
„To, čo hovoríš, je zaujímavé, no tento prípad nie je dôležitý. Každý, kto má rozum a je zasvätený do niektorých tajností vie, že druid, ako Naermartha voláte, sa vydal sa trpaslíkom Ruigom a generálom Calmaricom na sever hľadať pomoc. Táto obeť bola nutná pre záchranu Noldronu!“ odvetil Janis a poslal Glandira späť na svoje miesto.
Ľudia boli omámení. Nový správca bol rozhodný, rýchly a pohotový, zjavne aj poznal množstvo mocných ľudí, či skôr bytostí, ale prazvláštny bol hlavne jeho prístup k moci. Náhle správca pokynul na rozchod a sála sa začala vyprázd?ovať. Vnútri ostala len garda, Glandir a Janis, ktorý sedel a rukou si podopieral hlavu. Privolal si Glandira a opýtal sa ho:
„Budú ma brať ako svojho vládcu?“
„To bude záležať od teba, priateľ môj. Nenechaj sa uniesť svojim postavením. Stal si sa jedným z najmocnejších mužov stredného Urdothu a viem, že ti tvoj zdravý úsudok zatiaľ nedovolí konať zlé veci, ale spomni si, že ak nebudeš k tejto zodpovednosti pristupovať dobre, ťarcha moci ti zničí dušu do podoby, že ťa nespozanjú ľudia, ktorí kvôli tebe riskovali občiansku vojnu,“ odvetil Glandir so zamračenou tvárou. Popýtal si dovolenie na odchod a Janis, správca Veľríše noldronskej osamel so svojou gardou.
Zabi ohyzda, zachrni Stredozem!
www.lotrgame.forumup.sk |
|
|
Reklama
|
|
|
Menelya
Bydlisko: Lindon (TN)
Prspevky 2821
|
|
|
Almiel
Bydlisko: tam, kde ma privtaj...
Prspevky 980
|
|
|
Fingolfin Naermarth
Bydlisko: Tam, kde ma uvtaj a prichlia
Prspevky 890
|
|
|
Fingolfin Naermarth
Bydlisko: Tam, kde ma uvtaj a prichlia
Prspevky 890
|
| 20.12.2007 - 16:32
|
nova cast
Callinov kô? cválal stále bližšie k lesu, ktorý znamenal tesnú blízkosť hlavného mesta Amiru. Callin však tiež túžil vidieť svoj zrub a zaviesť do? Fíriel, ktorá išla za lordom Kironom spolu s ním. Stále však mal starosti o Rallina. Dosiaľ však predtuchám nikdy neveril a snažil sa čo najväčšmi myslieť na to, čo mal urobiť.
Po lese nasledovala lúka a z trávy vyčnievala malá budova a pri, či skôr v nej bolo počuť zreteľný smiech. Callinovi sa zaslzili oči, keď videl zrub stáť. Zoskočil z ko?a a pomohol pri tom aj Fíriel, ktorá ho nasledovala. Pomalými, no stále viac a viac sa zrýchľujúcimi krokmi sa blížil k svojmu domovu a hmlisto rozoznal jeden z hlasov. Pousmial sa a podišiel bližšie. Zrub bol postavený na koloch zarazených do zeme a k dverám viedlo zopár drevených schodov.Callin zaklopal a otvoril dvere. V jedinej vekľje miestnosti horel vo veľkom drevenom krbe ohe? a na posteli sedeli chlapec a dievča.
Callin chlapca spoznal a zahrnul ho príval myšlienok, plnúcich z minulosti. Odkedy chlapca naposledy videl, veľmi sa zmenil. Narástol, zmohutnel a Callin si začal počítať vek, ktorý by mal chlapec mať. Vyšiel mu na pätnásť rokov.
„Rád ťa vidím,“ vycedil zo seba pomaly Callin. Chlapec vyskočil a plný radosti vbehol Callinovi do náručia.
„Aj ja teba.“
Dievča, o niečo staršie ako chlapec sa hanblivo usmialo na Fíriel, ktorá sledovala s úprimným záujmom zrub. Pramálo sa líšil od toho jej, ale tento bol väčší a o niečo útulnejší. Callin vtedy zakašľal a Fíriel sa obrátila.
„Dovoľ, aby som ti predstavil svojho uč?a, Breana.“ Chlapec sa na elfku usmial a tá mu úsmev opätovala. Vzduch sa zaplnil priateľskou náladou a Callinovi sa len ťažko rozpamätávalo na jeho úlohu, dôjsť ku Kironovi čo najskôr. Až potom si viac obzrel dievča a opýtal sa:
„Kto je toto?“ Brean nervózne prešliapol z jednej nohy na druhú. Obzrel sa a z úst sa mu vydral smiech.
„Nuž, kamarátka z blízkej dediny,“ povedal a mávol rukou tam, kde mala podľa neho byť cesta. Okná však v zrube boli len na severnej a západnej strane a západnú cestu teda vidno nebolo. Aj dvere boli otočené len na juh.
Dievča sa po jeho vysvetlení rozosmialo. To, čo povedal, bola pravda, ale oboch spájalo čosi viac ako priateľstvo a opojenie zo vzájomnej prítomnosti im spôsobovalo neobyčajne dobrú náladu. Postavila sa a Callin náhle pochopil Breanovu náklonnosť k nej. Brean na ?u nápadne žmurkol.
„Volám sa Venia.“ Meno upútalo Fírielinu pozornosť.
„To nie je bežne meno z Amiru!“
„Odkiaľ poznáš, aké mená sa dávajú v Amire?“ opýtal sa so záujmom Callin. Jeho podzrievavosť bola viditeľne komická, no bolo to schválne. Nenahneval sa, aj keby bola odpoveď akákoľvek.
„Kedysi som ho navštívila,“ odvetila Fíriel a venovala svoj pohľad Venii, ktorá nervózne pokukovala po krátkej výmene slov.
„Nie som z Amiru, moji rodičia sú vyhnanci z Dorgonu. Odmietli uctievať Mordis, veľk?ažku Kultu ducha smrti ako bohy?u a len ťažko unikli smrti. Vlastne rituálnej obete. Podľa toho, čo viem, sa teraz v Dorgone trestá tak,“ povedala a sklonila hlavu, nálada sa jej totiž zhoršila pri spomienke na rodnú krajinu. Brean si to všimol, obkrútil ruku okolo jej pásu a s hrdosťou v očiach odvrátil nepríjemnú tému z úst ostatných.
„Jej meno je naozaj Venia, ale my ju voláme Veni.“ Dievča sa usmialo, ale ten úsmev bol chladný a smutný. Uchopila Breanovu ruku, ktorú mal obtočenú okolo jej pásu, jemne ju odstrčila a povedala:
„Musím už ísť.“ Potom vyšla z dverí a Brean ostal ako omráčený. Prehodil niečo v tom zmysle, že ju pôjde odprevadiť a vybehol za ?ou. Fíriel a Callin osameli. Elfka však mal jednu otázku na jazyku a keď opäť nasadali na kone, opýtala sa ju.
„Prečo si mi nepovedal, že už si majster?“
„Ja som majster len v Amire a tohto chlapca som našiel v horách, keď v skalnej rozsadline bojoval s goblinom s palicou v ruke. Nikde pre?ho nemali miesto a tak som si ho prizval k sebe. Ešte však nie je mojim uč?om. Každý rok, keď je zimný slnovrat, si majstri remesiel vyberajú chlapcov vo veku desať rokov. Túto zimu som ho od toho uchránil, aby som sa o neho tento rok mohol uchádzať. Počul som, že si na?ho robí zálusk amirský kapitán, ktorý má na starosť verbovanie chlapcov na slnovrat. Z nich sa potom stávajú dobre cvičení vojaci a neskôr dôstojníci,“ vysvetlil Callin.
Fíriel prikývla a nasadla na ko?a. Do hradu lorda Kirona už nebolo ďaleko, ledva hodinu cvalu a to jej dodalo sebavedomie.
Zabi ohyzda, zachrni Stredozem!
www.lotrgame.forumup.sk |
|
|
Menelya
Bydlisko: Lindon (TN)
Prspevky 2821
|
|
|
|
|
ale nevadi sak ja sa z toho dostanem 
aaaa zase cakat.Ja to asi nebudem citat a vsetko co napise si precitam na konci tyzdna , aby som nemusela tak dlho cakat... 
|
Nov tma 
Poli odpove