Mame tu piatok a s nim aj pokracovanie . Ako som sluboval je o cosi dlhsie.

2.Kapitola - KALIMA

Z vĂ˝chodom slnka sa Ravim ,ako sa náš strelec volal zobudil do chladnĂ©ho jessenĂ©ho rána . OheĹ? v noci nezakladal ,podÄľa neho by dal o sebe zbytoÄŤne vedieĹĄ inĂ˝m a tak vytiahlo z vrecka pár sĂşchárov , ktorĂ© zapĂ­jal vĂ­nom z neveÄľkĂ©ho koĹľennĂ©ho mechu . Ako tak jedol vytiahol spod plášťa svoj zoznam a hÄľadel na meno na samom spodku pergamena , meno toho kto musĂ­ zomrieĹĄ . Ĺ tĂ­hlym pĂ­smom tam bolo napĂ­sanĂ© : Ghatir,Kalima . Dojedol , zoznam strÄŤil naspäť do vrecka a odniekiaÄľ vytiahol vlastnoruÄŤne nakreslenĂş mapu . Pozeral sa na zelenĂş plôšku , ÄŤo mala byĹĄ lesom ,v ktorom sa práve nachádzal . Na západ od lesa tiekÄľa rieka Okalim a na nej stálo prĂ­stavnĂ© mesto Kalima . Ravim od oka zmeral vzdialenosĹĄ medzi okrajom lesa a mestom a zistil , Ĺľe pribliĹľne pred polnocou by mohol uĹľ stáť pred bránami , zroloval mapu , vstal , naposledy sa napil vĂ­na a posilnenĂ˝ sa vydal na cestu . ÄŚoskoro natrafil na starĂş kamennĂş hradskĂş a tá mala podÄľa mapy viesĹĄ i popri Kalime . Popri hradskej stáli aj malĂ© drevennĂ© chatrÄŤe lesnĂ˝ch ÄľuÄŹi , ktorĂ­ sa však zo strachu pred vysokou zahalenou postavou radšej skryli . Ravim si ich však nevšímal , len sa uškrnul a pokraÄŤoval v ceste . KeÄŹ uĹľ Slnko konÄŤilo svoju púť , Ravim vyšiel z lesa a ÄŹaleko pred sebou zbadal poslednĂ˝ odlesk vrcholca Najvyššej veĹľe Kalimskej citadely. Pred nĂ­m však stála veÄľká rovina , ktorĂş napoly pretĂ­nal Okalim . A v strede roviny tesne pri rieke stála Kalima . VĂ˝znamnĂ˝ rieÄŤny prĂ­stav zapezpeÄŤoval prĂ­sun tovaru do hlavnĂ©ho mesta a aj preto v Ĺ?om sĂ­dlila stála vojenská posádka . Domy v meste boli zväčša nĂ­zke , aĹľ na pár domov bohatĂ˝ch obchodnĂ­kov ÄŤi staviteÄľov lodĂ­ . Mesto malo tri obrovskĂ© ulice , z ktorĂ˝ch kaĹľdá mala v západbej hradbe svoju bránu . Stretali sa v strede mesta pri známej Kalimskej citedele . Kalimská citadela , obrovská stavba s mnohĂ˝mi vitrážnymi oknami a mnoĹľstvou veží ÄŤi veĹľiÄŤiek . Na vrchole najvyššej z nich sa vrchol skvel ÄŤistĂ˝m striebrom a jej lesk bol vidieĹĄ uĹľ zÄŹaleka .Za citadelou sa nachádzal mestskĂ˝ prĂ­stav a popri Ĺ?om aj mnoho sĂşkromnĂ˝ch . Mesto bolo teda ohradenĂ© len zo západu a z vĂ˝chodu bolo otvorenĂ© rieke . Ravim sa dostal k mestskej bráne tak ako predpokladal . Brány boli uĹľ dávno zavretĂ© a tak si stiahol plášť a uloĹľil sa naĹ? pod hradbou . Z bezsennĂ©ho spánku ho zobudilo pichanie ÄŤohosi ostrĂ©ho pod rebro .
"Vstávaj,ÄŤloveÄŤe,vstávaj toto tu je hradba a pod Ĺ?ou sa nespĂ­", kriÄŤĂ­ naĹ?ho malĂ˝ tuÄŤnĂ˝ strážnik .
Ravim otvoril oÄŤi a vidiac , Ĺľe nad nĂ­m stojĂ­ nejaká postava s kopijou sa odrazil od zeme a vyskoÄŤil . Pri skoku sa mu však skÄşzla kapucĹ?a a tak keÄŹ dopadol na nohy , strážnik zaÄŤal bojazlivo cĂşvaĹĄ a koktal : "Ty,ty si ..." . Ravim však pohotovo spod plášťa vytiahol dĂ˝ku , chytil strážnika za vlasy , priloĹľil mu ku krku dĂ˝ku a zašepkal :"MlÄŤ ak ti je Ĺľivot milĂ˝ ".
"Ja,ja mám ženu , deti ..."
"Dobre , dobre ja ĹĄa nechcem zabiĹĄ , alebo aspoĹ? teraz nie . PoÄŹ so mnou a rob ÄŤo ti poviem ." prikázal Ravim . Tak prišiel so strážnikom aĹľ pred bránu a pod plášťom stále drĹľal dĂ˝ku . Pred bránou uĹľ zrána panoval ÄŤulĂ˝ ruch a tak nebolo problĂ©m stratiĹĄ sa v dave a prejsĹĄ do mesta . KapucĹ?u si znova dal na hlavu , a to nielen kvĂ´li svojim ušiam ale aj kvĂ´li vlastnej podobizni , ktorá visela pred citadelou na tabuli hÄľadanĂ˝ch . Chcel svoje záleĹľitosi vybaviĹĄ ÄŤo najskĂ´r , tak sa rĂ˝chlo zháĹ?al po nejakom lacnom hostinci . Pod juhozápadnou hradbou , strÄŤenĂ˝ medzi domami našiel presne takĂ˝ akĂ˝ chcel . Nad starĂ˝mi dverami s hrdzavou kÄľuÄŤkou visela tabuÄľa s názvom krÄŤmy : KalimskĂ˝ dukát . V hostinci vládla ponurá atmosfĂ©ra a kaĹľdĂş chvĂ­Äľu sa nejakĂ˝ opitĂ˝ Ĺľobrák ÄŤi tulák zosypal zo stoliÄŤky. Ravim si však radšej našiel miesto v rohu krÄŤmy a sadol si za stĂ´l , ÄŤakajĂşc na hostinskĂ©ho . HostinskĂ˝ vediac , Ĺľe takĂ©hoto hosĹĄ a nemá kaĹľdĂ˝ deĹ? , nahodil grimasu ÄŤo mala byĹĄ Ăşsmevom a podišiel ku stolu .
" Čo by ste si želali pane ?"spýtal sa hostinský.
" Informáciu , ak ste samozrejme ochotný ."
" Dobre ,dobre no nebude to zadarmo ." uškrnul sa hostinský . Vtom však medzi slabinami pocítil čepeľ dlhej dýky a z druhej strany stola Ravim pošepkal : "Bude,verte , že bude " .
No hneď ako dopovedal čiasi ruka schytila zozadu popod krk a spoza seba začul : "Nebol by som si taký istý ty elfská špina."

Píšte svoje názory na druhú časť . Ja dúfam , že bola lepšia .

Mne sa to paciii, vazne super Dufam, ze uz zakratko dodas dalsiu cast.Zlepsujes sa.

Diky . Pokracovanie bude v utorok

Je to napínavé...

no bolo to lepsie ako to predosle a bolo to vcelku OK....este trochu popracovat a mas skvelz pribeh...len tak dalej

je to super, fakt! zacina to byt zaujimave

aura entuluva! zase svitne deň!
baruk khazad! khazad ai-menu! sekery trpaslíkov! idú na vás trpaslíci!

3.Kapitola - KOBKY

Ravim sa snaĹľil otoÄŤiĹĄ , no stĂ´l obstála skupina piatich vojakova a jeden , zjavne ich kapitán vytasil meÄŤ a ÄŤepeÄľou stiahol Ravimovi kapucĹ?u .
"Ale,ale tak predsa . Aká to vzácna návšteva ." zatiahol posmešne kapitán . Chvíľu stál a sledoval čo asi tak Ravimovi prechádza po rozume , no ten však kapitánovi pozornosť nevenoval . Nenápadným pohybom pomaly vytiahol z kožennej pošvy , ktorú mal na opasku dýku a pevne ju zovrel v ruke . Kapitán však to už však nevydržal a kmasol ho silne za vlasy . V tej chvíli Ravim vytiahol z pod plášťa dýku , sekol kapitánovy po ruke a rýchlo prebehol pomedzi prekvapených vojakov .
"Čo tu stojíte vy chamraď , bežte za ním !" skríkol na vojakov kapitán a stiahol si z ruky to čo zostalo z jeho strieborného náramku .
"Špina elfská , toto mi zaplatíš ."
Medzitým si Ravim kliesnil cestu pomedzi ľudí , ktorých bolo o takomto čase už plné mesto . Ľudia okolo si ho nevšímali , pretože zlodeji,lupiči či iní zločinci boli v meste na dennom poriadku a každý si aj tak hľadel svojho . Pri najbližšej príležitosti vbehol do jednej z bočných uličiek ale za sebou začul kroky bežiacich vojakov . Ako bežal mu však uniklo , že ulička do ktorej vbehol je slepá a keď to zistil bolo neskoro . Cestu mu zahatali vojaci . Ravim však staihol z pleca luk a kým ho chytili vystrelil dva krát . Z vojakmi už nesúperil a tí ho zviazali a cez oči mu prehodili malé čierne vrece .
Potom ravim začul kroky ťažšie a rýchlejšie ako mali vojaci . Zrazu kroky ustali a škrípavý hlas povedal :
"To je on ?"
"�no pane" zahlásil jeden z vojakov .
"Vždy som vravel , že ich netreba loviť , ale že oni prídu aj sami ." potom sa drsne zasmial a skríkol na vojakov :"Do kobiek s ním".A týchto dvoch odpracte ."
Ukázal na mŕtvoly vojakov , ktoré so šípmi v telách ležali na kamennej dlažbe . Potom sa obrátil a rýchlo odišiel . Vojaci stáli uklonení až kým nezmizol v dohľade a potom dvaja chytili Ravima za putá a hodnú chvíľu ho ťahali preč . Ravim síce nič nevidel no keď konečne zastali počul štrngotajúce kľúče a ich otočenie v zámke . Za dverami sa dostali do dlhočiznej chodby , ktorá sa kľukatila všetkými možnými smermi . Ravim cítil , že cesta stále len klesá a uvedomil si , že už musia byť riadne hlboko
. Rozmýšlal čo je asi nad nimi a podľa toho čo si pamatäl by mali byť rovno pod citadelou . Akonáhle si to uvedomil však niekto znova vytiahol kľúče a otvoril
dvere . Čiasi ruka mu prerezala putá a sotila dnu .

Pokračovanie príde čoskoro . Viem , že je to trošičku krátke , no teraz naozaj nemám čas . A naozaj veľké dík za podporu .

Naposledy upravil Beleg dňa 15.05.2007 - 13:58, celkom upravené 2 krát

uz som si myslela, Beleg, ze si na to uz aj zabudol
ale ono je to stale napinavejsie a napinavejsie

je to fakt super

aura entuluva! zase svitne deň!
baruk khazad! khazad ai-menu! sekery trpaslíkov! idú na vás trpaslíci!

Asi sa na to dám aj ja...ale az taký dobrý niesom aby som mohol s Tebou superit

veru, je len tazke suprit s niecim tak dobrym ako je toto...no a ja, ked nazbieram dostatok odvahy, mozno zverejnim svoje basne ...cas ukaze

...Najuniverzálnejším príborom je lyžica ...

Takze sa nám tu objavuje nový talent...co to...co to ? pekne pekne Menelya sem s tým

cas este nedozrel, hoci sa uz blizi ....

...Najuniverzálnejším príborom je lyžica ...

Takže konečne mám čas a pridávam ďalšie pokračovanie . Príjemné čítanie .

4.Kapitola - V cele

Ravim padol na ruky a poslepiaÄŤky si nahmatal vrece ÄŤo mal na hlave a strhol si ho . Nachádzal sa v malej miestnosti s nĂ­zkym stropom,bez okien a dlážku tvorila udupaná hlina , ktorá pri kaĹľdom pohybe vypustila do vzduchu hmlistĂ˝ chumáč prachu . V strede stropu vysela drobná olejová lampa , ktorá matne osvecovala celu . Ravim sa po miestnosti obzrel a v jednom z rohov zbadal akĂ©si leĹľiace drobnĂ© telo . VyziabnutĂ˝ chlapec leĹľal v prachu a vyzeral akoby uĹľ ani nedĂ˝chal . DlhĂ© bez svetla takmer sivĂ© vlasy mu spadali na pretĹ•ÄŤajĂşce rebrá . Na sebe mal len krátke plátennĂ© rĂşcho , ktorĂ©ho pĂ´vodnou farbou mohla byĹĄ hnedá ÄŤi ÄŤierna . Ravim si pri pohÄľade na chlapca spomenul na deti , ktorĂ© kĂ˝m Ĺľil s rodiÄŤmi boli jeho dobrĂ˝mi priateÄľmi a prebudil sa v Ĺ?om cit a túžba pĂ´mocĹĄ mu . Vojaci v uliÄŤke Ravima odzbrojili , no na jeho koĹľennĂ˝ mech moĹľno nedopatrenĂ­m zabudli a ostávalo v Ĺ?om trocha vĂ­na . Ravim si mech sĹ?al z opasku a pokÄľakol k dieĹĄaĹĄu . Chlapec nespal ale mĹ•tvym pohÄľadom blĂşdil po miestnosti a cez vyprahnutĂ© pery sa mu drali akĂ©si nezrozumiteÄľnĂ© slová . KeÄŹ však pocĂ­til na perách vĂ­no zaÄŤal ho pomaly prehÄştaĹĄ a po chvĂ­li sám chudĂ˝mi rukami chytil mech a vyprázdnil celĂ˝ obsah . Potom mu mech vypadol z rĂşk a padol Ravimovi do lona . Zaspal . Ravim si obzrel chlapcovo telo a zistil , Ĺľe chlapca nielenĹľe vyhladovali ale aj pravidelne muÄŤili . Na chrbte bol zbiÄŤovanĂ˝ a na viacerĂ˝ch miestach mu biÄŤ zaĹĄal aĹľ do mäsa . Na Äľavej nohe nad kolenom mal veÄľkĂş podliatinu od nejakej tyÄŤe . Ruky mal dorezanĂ© a pásy suchej krvi sa mu ĹĄahali aĹľ k prstom .Na hrdle mal otlaky od škrtenia a pod okom sa mu ĹĄahala dlhá rana aĹľ k lĂ­cu . PravĂ© oko mal opuchnutĂ© aĹľ sa mu pod okom vydĂşvala koĹľa , pod ktorou sa skvela krv . Ravim chlapcovi odhrnul vlasy na ÄŤelo a neveriacky hÄľadel na chlapcove uši . Ich konce bol zrezanĂ© a namiesto nich mal len veÄľkĂ© krvavĂ© chrasty .
"On je elf!" pomyslel si Ravim a hÄľadiac na zĂşboĹľenĂ© telo v Ĺ?om vzkypela zlosĹĄ , postavil sa a päsĹĄou udrel do steny aĹľ mu praskla koĹľa na hánkach a zaÄŤala sa mu z nich valiĹĄ krv . HodnĂş chvĂ­Äľu takto udieral aĹľ nakoniec padol vysilenĂ˝ na zem a rozplakal sa . Dlho rozmýšlal nad zlobou a zverstvom ÄľudĂ­ aĹľ zaspal .

PokraÄŤovanie ASI v piatok .

lepsis sa s pokracovcania na pokracovanie...stale sa sice vyskytuje stylisticke chyby ako opakujuce sa lsova a tak...ale je to dobre a cely pribeh je Ok..hadam tu v nejblisom case mieco dam tak uvidis ako ma "poriadna" poviedka vyzerat....ale nie..ale nieco tu odomna pride..asi pokracovanie tzoho zacateho

je to super, velmi rad to citam

aura entuluva! zase svitne deň!
baruk khazad! khazad ai-menu! sekery trpaslíkov! idú na vás trpaslíci!

ta neze by som sa chcel s Belegom rovnat, ale hadzem tu kratky uryvok ako pokracovanie Druida (mam velmi malo casu na pisanie, takze uryvky Druida tu budu padat dost nepravidelne)

„Zranenie preĹľiješ a DraÄŤĂ­m ohĹ?om si si ho vyÄŤistil, no ja mĂ´Ĺľem urĂ˝chliĹĄ hojenie,“ povedala a zohla sa, berĂşc Callinovu ruku k sebe. Do nádoby s vodou nasypala malĂ© kvety a lĂ­stky lesnĂ˝ch rastlĂ­n. Vzala kus jemnej látky, namoÄŤila ho do nádoby a priloĹľila ho na ranu. Callina to prĂ­jemne chladilo.
„Zdá sa, že vo svojej krajine si hraničiarkou,“ nadhodil Callin.
„�no, no veľká väčšina ľudí z Noldronu o mne vôbec nič nevie,“ odvetila elfka a vlhkú látku mu priviazala k rane obväzom. „Ak chceš, môžeš tu istý čas ostať, kým sa zotavíš. Potom sa môžeš vrátiť do Amiru.“
Callin sa cítil zmätený. „Ako vieš, že sa vraciam do Amiru?“ ostro sa opýtal, rozpálený tým, že nejaká hraničiarka sa dozvedela o jeho ceste.
„Mne neujde nič,“ odvetila elfka stručne a potom sa už neozvala. Odstúpila od Callina, vyšla von a do neskorého večera ju už nevidel.

Keď konečne vošla dnu, mesiac bol vysoko. Jeho mrazivý svit osvetľoval mohutné buky lesa. Bola unavená, no Callinov namrzený pohľad si všimla.
„Čo sa deje?“ opĂ˝tala sa, snĂ­majĂşc si kapucĹ?u z hlavy. Opäť mala na sebe hnedĂ˝ odev a v ruke luk. Callin sa snaĹľil svoju tvár zmraziĹĄ, aby z nej niÄŤ nebolo cĂ­tiĹĄ. Nezabralo to.
„Nesnaž sa o to, aby som nič nespozorovala. Nie som naivná. Povedz mi, čo ťa trápi,“ povedala, položila luk na posteľ a sadla si k nemu.
„Stále neviem tvoje meno,“ odvetil jej podráždene. „A predsa som tvojim hosťom. Ešte neviem, či ti môžem veriť.“
Nato sa elfka zasmiala. Nebol to výsmech- bolo to skôr úprimné pobavenie. Tento smiech však Callina ešte viac znepokojil. Vstal, vzal si svoje veci a vykročil k dverám.
„Teraz nemôžeš odísť,“ zdôraznila elfka. Postavila sa a meč mu jemne vzala. Callin nebol schopný sa brániť. Bol zaskočený. Nastalo krátke ticho.
„Ešte nie si pripravený na tak dlhú cestu. Chceš vedieť, kde som doteraz bola?“ opýtala sa s úsmevom na tvári, no hneď pokračovala. „Moje meno nechceš vedieť- a ak chceš, tak si sa ho chcel dozvedieť až po tejto odpovedi. Išla som smerom na Amir. Po ceste som videla asi tri stovky mužov, ktorí striehli len na teba. Obrátila som sa a vrátila. A teraz som tu,“ dokončila a pokynula Callinovi, aby si sadol.



Zabi ohyzda, zachrániš Stredozem!
www.lotrgame.forumup.sk

Z vyraznym oneskorenim ale predsa . dalsia kapitola .

5.kapitola - DeĹ? potom

Nasledujúce ráno sa Ravim zobudil pre akýsi tlmený opakovaný buchot . Neotváral oči a snažil sám seba presvedčiť , že to nič nie je a môže spať ďalej . No akýsi hrubý hlas zkríkol spoza dverí :
"Vstávajte,čvarga elfská ak nechcete zdochnúť hladom !"
Ravim sa teda preplazil k dverám a niekto z vonka otvoril dosĹĄ veÄľkĂ˝ otvor v dverách a strÄŤil dnu táceĹ? , na ktorej bol kus chleba a dve nahrubo vyrezanĂ© drevennĂ© ÄŤaše s vodou . Otvor sa zaklapol a vojak rĂ˝chlo odkráčal preÄŤ . Ravim vzal táceĹ? a podišiel k chlapcovi , ktorĂ˝ sa stále krÄŤil pod stenou a tvrdo spal .Ravim sa najedol a potom si odtrhol z plášťa tri hrubĂ© pásy látky a škaredo vyzerajĂşce rany chlapcovi obviazal a vyÄŤistil ich svojim prĂ­delom vody . Pri kaĹľdom dotyku rany a vlhkej látky sa chlapec strhol , no nezobudil sa . Obväzovanie trvalo dlho pretoĹľe viacerĂ© rany boli stále otvorenĂ© .Na niektorĂ˝ch sa tvoril biely povlak a tie zapáchali hnilobou . Ak by mal Ravim oheĹ? tak by neváhal a rany vypálil no teraz sa musel uspokojiĹĄ s vyÄŤistenĂ­m a obviazanĂ­m . Ako poslednĂ© chcel chlapcovi obviazaĹĄ aj uši .PretoĹľe chrasty zaÄŤali opadávaĹĄ a zpod nich niekde vytekala krv . Chytil teda jeden menší kĂşsok látky a chcel chlapcovi obviazaĹĄ pravĂ© ucho . Dotkol sa jednej z chrást , no v tom sa chlapec zobudil , mykol silno hlavou a udrel Ravima do tváre . Ten prekvapenĂ˝ padol na chrbát a sledoval , ÄŤo spravĂ­ chlapec. Ten si zovrel uši do dlanĂ­ a zaÄŤal sa pohojdávaĹĄ na nohách . Pri tom mrmlal znovu akĂ©si nezrozumiteÄľnĂ© slová . Ravim sa teda odtiahol a mlÄŤky pozoroval chlapca . Na veÄŤer s tĂ˝m chlapec prestal a utiahol sa do rohu . Tam si oprel hlavu o stenu a zaspal . NasledujĂşce dni boli pre Ravima veÄľmi trpkĂ© . Chlapec sa celĂ© dni pohojdával , mrmlal svoje slovĂ­ÄŤka a jediná iná ÄŤinnosĹĄ ÄŤo robil bolo jedenie a pitie . Chlieb a vodu mu Ravim podával , no aj tak vĹľdy keÄŹ sa k nemu priblĂ­Ĺľil sa chlapec okolo seba oháĹ?al rukami aĹľ niekedy padol doluznak a kopal okolo seba nohami . Ravim to však nevzdával a vedel , Ĺľe ak ujde tak s chlapcom .

PokraÄŤovanie v "NEURÄŚITO" .

Je to super, tiez to citam velmi rada a uz sa tesim na pokracovanie

...Najuniverzálnejším príborom je lyžica ...

ja tiez

aura entuluva! zase svitne deň!
baruk khazad! khazad ai-menu! sekery trpaslíkov! idú na vás trpaslíci!

Mna len trosku zaskocil ten brutalizmus pachany na elfoch ....Ale to je ok, ja mam rada gradovanie deja

...Najuniverzálnejším príborom je lyžica ...

Dalsia kapitola . Dufam ze bude rovnako dobra ako predosle .

6.KAPITOLA - CESTA K SLOBODE

S kaĹľdĂ˝m novĂ˝m Ăşsvitom , ktorĂ˝ elfovia zavretĂ­ v cele nevideli sa chlapcovi darilo lepšie . Ravim obmedzil svoje prĂ­dely chleba a vody aby sa lepšie zasĂ˝til chlapec. Ten uĹľ nemával svoje záchvaty a púšťal k sebe Ravima , ktorĂ˝ mu z ÄŤasu naÄŤas menil obväzy a ÄŤistil hnisajĂşce rany . Jedno ráno , keÄŹ prvĂ˝ sneh dopadal na vrcholky Kalimskej Citadely sa Ravim zobudil skĂ´r ako mal prĂ­sĹĄ vojak s jedlom . UĹľ dobrĂ˝ch pár dnĂ­ sledoval ako ÄŹaleko do cely strÄŤĂ­ vojak ruku s tácĹ?ou . Ravima napadlo , Ĺľe vyuĹľiĹĄ to je moĹľno jedinou šancou na Ăştek . Postavil sa a zašiel k jednĂ©mu z rohov , kde leĹľal jeho mech . Chytil ho za dolnĂş ÄŤasĹĄ a silno trhol . Mech nepovolil . SkĂşsil druhĂ˝ krát a znova niÄŤ . Skúšal ÄŹalej aĹľ koĹľa na slabom mieste pukla . Do diery vopchal Ravim prsty a roztiahol ju . Z vnĂştornej strany mechu bolo koĹľennou páskou pripevnenĂ© vrecúško . To Ravim odtrhol a roztrhal ho . Na zem vypadla malá dĂ˝ka s rúčkou veÄľkou asi do chlapÄŤenskej ruky . Ravim ju zovrel a podišiel z Äľavej strany k otvoru v dverách a skrÄŤil sa . Po chvĂ­li ÄŤakania zaÄŤul hlasnĂ© dupotavĂ© kroky , pri ktorĂ˝ch zem hlasno stonala a vĂ­rila obláčiky prachu . PodÄľa zvuku to nebol vojak , ÄŤo kaĹľdĂ˝ deĹ? nosil jedlo . Kroky zrazu ustali . Ktosi vybral kľúče a tie zaštrngali v zámke . Ravim sa postavil tak aby stál za dverami , keÄŹ budĂş otvorenĂ© .
NejakĂ˝ vojak vošiel dnu . Ravim sa po Ĺ?om hodil a skoÄŤil mu na chrbát . DĂ˝ku mu priloĹľil ku krku .
Vojak sa prudko otočil a Ravim zbadal , že je to kapitán , ktorý ho vtedy v Dukáte chcel chytiť . Trhol dýkou a podrezal ho . Otočil sa a rýchlo sa snažil prebrať chlapca . Ten sa prebral , no znova začal okolo seba mlátiť rukami šialene kričať o pomoc . Ravim ho teda trafil silno päsťou do hlavy , načo chlapec odpadol a prehodil si ho cez plece . Vzal kapitánovi kľúče , čo mu vyseli na opasku a vyšiel z cely . Zamkol ju . Nachádzal sa v nízkej chodbe , ktorá sa prudko zvažovala smerom dole kde jej koniec mizol v tme . Ravim sa teda vydal chodbou hore . No za sebou počul stále nejaké nejasné a vzdialené hlasy .
"Asi väzni" pomyslel si .
No hlasy boli stále zreteľnejšie a Ravim s chlapcom na chrbte nemal dosť veľké tempo . Pred sebou už videl koniec chodby . Pridal do kroku a primkol si chlapca k sebe . Pred dverami vytiahol kľúče a skúšal jeden za druhým . Medzitým sa otáčal až uvidel za sebou siluety njakých bežiacich postáv . Ostávali tri kľúče a postavy boli stále bližšie . Strčil do zámky teda ďalší a otočil .

Dúfam , že bola dobrá . Pokračovanie : keď sa budem nudiť

by si to mal publikovat, kupil by som si

aura entuluva! zase svitne deň!
baruk khazad! khazad ai-menu! sekery trpaslíkov! idú na vás trpaslíci!

Ak to raz vyjde tak v dakovaniach ta spomeniem

Beleg, uz mi nepadaju ziadne chvaly .Snad len tolko, ze ti dakujem, ze si napisal dalsiu cast v takom rekordnom case ...uz sa neviem dockat pokracovania!
Inak, s tou publikaciou to vobec nie je zly napad!

...Najuniverzálnejším príborom je lyžica ...