| Ako hodnotite tento pribeh? (ako v skole) |
| 1 |
|
83% |
[ 10 ] |
| 2 |
|
16% |
[ 2 ] |
| 3 |
|
0% |
[ 0 ] |
| 4 |
|
0% |
[ 0 ] |
| 5 |
|
0% |
[ 0 ] |
|
| Celkom hlasov : 12 |
|
|
|
 Aiwendill
Bydlisko: Stropkov (ale momentalne Kosice)
Prspevky 1722
|
  23.05.2007 - 16:53 pribeh o lorwannovi
 |
rozhodol som sa, ze ak budem pisat pribehy, tak budem davat kazdy do inej temy, lebo ak je to vsetko v jednej teme, tak sa v tom tazko orientuje, ked je tam viacej autorov...
| Citcia: | Prológ
Na konci tvrtého veku bola Stredozem takmer vyľudnená po krutých vojnách. Elfovia prebývali v blaženom Amane na najzápadnejšom západe a o kraje, z ktorých kedysi vyšli sa už nestarali. Mnohé národy už nejestvovali, alebo len živorili v malých zvyškoch v odľahlých končinách. Entov už viac nebolo, ani Orkov a zlých plemien. Stredozem sa rozpadla v hrozných kŕčoch a zemetraseniach na dve časti, z ktorých tá menšia zahr?ujúca bývalé kraje Arnoru, Gondoru, Rohanu a západného Rhovanionu zmizla v hmlách a bola oddelena od zvyšku pevniny morom. Jazero Rhun sa zmenilo na more a hory Mordoru už viac neboli. Piesočné púšte Khandu a severného Haradu zaliali temné vlny. Na východe sa však vynorili nové kraje a kontinenty. Znova vznikol Romenor a tiež aj prastarý kontinent z prvého veku zvaný Hyarmenor sa vynoril z vĺn Ekkaie, okružného mora. V tých krajoch sa v Piatom veku znova vytvorila ľudská spoločnosť zo zvyškov, ktoré prežili kataklyzmatické zmeny na konci štvrtého veku. Spoločenstvá žili v rodoch a vládli im krutí náčelníci z potomkov zradného Uldora. Tak sa začína aj tento príbeh.
Písal sa rok 4263 P.V.
V istom rode v kraji nazývanom v tom čase Terdor, ktorý sa rozprestiera približne v miestach, kde sa kedysi nachádzal v dávnych vekoch Hildórien, či skôr jeho najzápadnejšia časť, žil raz sedliak, ktorý mal piatich synov. Mal pole, na kraji ktorého stála jeho chatrč. Bol chudobný, lebo veľkú časť úrody musel odovzdávať vojakom, ktorých si držal na svojom hrade pán tejto časti kraja, ktorý sm seba nazýval Lord Aithor, aj keď jeho pravé meno bolo Aidunathor. Jeho hrad sa vypínal na skale neďaleko osady, ku ktorej patrila aj chatrč sedliaka Lona. Bolo to vlastne len niekoľko budov, ktoré sa len s veľmi veľkou fantáziou dali nazývať palácmi obohnaných kamennou hradbou so štýrmi vežami.
Istého d?a sa lord Aithor riadne posilnený vínom dovážaným z juhu rozhodol, že sa pôjde zabaviť na účet svojich poddaných. Zišiel na čele svojich vojakov do osady a dal chytiť desať chlapov a chlapcov, priviazať ich k zemi silnými povrazmi a bičovať až do krvi. Bol medzi nimi aj Lon a štyria z jeho synov okrem najstaršieho, ktorý bol v tom čase ďaleko od osady v lese, kde rúbal drevo na ohe?. Priviazaných mužov natiahli a priviazali ku kolíkom vbitým do zeme a šľahali ich bičmi z kože, do ktorej boli vpletené malé kovové guličky. Lord Aithor nedbal na bolestný nárek svojích obetí, ba dokonca mu to robilo potešenie, keď videl, ako sa zmietajú v predsmrtnej agónii vysílení od straty krvi, pričom ich telá sa podobali kusu hovädzieho chrbta, na ktorom sa vybesnil šialený mäsiar. Keď skonala aj posledná z obetí šialenca, lord sa vrátil na hrad, kde sa zasa oddával vínovému opojeniu.
V tom čase sa práve najstarší syn už nebohého Lona Lorwann vracal z lesa so sekerou na chrbte a videl ako jazdci na čele s lordom cválajú naspäť k hradu. Premklo ho neblahé tušenie, pretože vždy, keď lord Aithor zavítal do osady, nastalo krviprelievanie v radoch poddaných. Počkal, kým sa jazdci vzdialia od osady a potom sa rozbehol domov. Keď dobehol do osady, nakukol najprv do chatrče a keď zbadal, že tam nikoho niet rozbehol sa na malé priestranstvo medzi chatrčami, kde zbadal desať mrtvých tiel a medzi nimi aj svoju rodinu.
Keď vytiahol nôž, aby ich odrezal od povrazov, ktoré ich pútali k zemi, vybehla zrazu spoza jednej chatrče stará žena, pribehla k nemu, zdrapla ho za ruku a ťahala preč do tie?a chatrče. Pritom mu šepkala: "To nesmieš spraviť. Bol tu lord Aithor a vieš, že keď nenájde tela svojích obetí ležať na mieste ešte mesiac po svojom vyčí?aní, tak sa nahnevá ešte viac a zabíja ďalších. Musíš újsť odtiaľto. Vedela som, že si v lese a preto som ti prichystala batôžtek na cestu. Hneď sa vyber a už sa nesmieš vrátiť, teda aspo? kým starý lord nezomrie a to bude trvať ešte dlho. Teraz sa najedz a keď sa zotmie, hneď vyraz na cestu, aby si ráno bol čo najďalej odtiaľto."
Lorwann spoznal podľa hlasu starú babku Bareth, ktorá ho stále mala rada a preto zašepkal podobne tichým hlasom: "Dobre, pôjdem hneď po zotmení, ale kam? Nepoznám žiadnu cestu a nikdy som nikde nebol."
Babka Bareth sa usmiala: "Viem, vysvetlím ti cestu, ako sa dostaneš z územia lord Aithora, potom už musíš hľadať cestu sám. Pôjdeš cez les, kde si rúbal dnes drevo a potom smerom, kde zapadá slnko aspo? dva týždne neustálej chôdze. Do tých čias sa nezastavuj, pretože sú to územia, kde vládnu lordovi priatelia a ty by ťa hneď zabili a možno aj niečo horšie. Keď dôjdeš na miesto, kde zbadáš obrovské jazero, ktorému nevidieť na druhý breh, pôjdeš tak, aby si mal slnko stále za chrbtom ale po brehu vody. Aspo? tak mi to vysvetľoval môj nebohý muž, keď bol v mladosti na potulkách s otcom lorda Aithora. Keď prídeš na miesto, kde sa do toho jazera vlieva veľká rieka, ktorá má šírku desiatich dospelých chlapov, tak ju musíš preplávať na druhý breh, a tam už budeš v bezpečí. Choď však ďalej až kým nenájdeš lepšiu krajinu, kde nevládnu krutí vládcovia ako tu. Pochopil si? Zopakuj mi, ako máš ísť." vyzvala ho nakoniec Bareth.
"Mám ísť stále k zapadajúcemu slnku kým neprídem k veľkej vode, ktorá sa nedá prejsť a potom po brehu tak aby som mal slnko za chrbtom kým neprídem k veľkej rieke a tú musím preplávať." zopakoval poslušne Lorwann. Bareth mu podala hlinenú misku s kašou, aby sa najedol a potom ešte dodala: "Putuj stále iba v noci. Cez de? si nájdi bezpečný úkryt, kde ťa nikdo nebude môcť nájsť aby si bol aspo? trochu chránený pred špehmi a vojakmi. A teraz jedz!"
Lorwann sa najedol jednoduchej kaše, ktorú mu predložila babka Bareth, potom vyzrel von oknom a keď zbadal telá na priestranstve, oči sa mu zaliali slzami. Obrátil sa na babku Bareth: "Babka, prosím postarajte sa potom o to, aby boli tie telá pochované, áno? Duchovia môjho otca a bratov by sa mi pomstili, keby ostali ich telá nepochované." Babka Bareth len chmurne prikývla: "Neboj sa, postaráme sa o nich. Ale teraz už choď, lebo sa už stmieva, aby si došiel čo najďalej dnes v noci. Zbohom synček!" Babka mu strčila do ruky malý batôžtek, prehodila mu cez plecia starú kožušinu z vlka a vyprevadila ho až za poslednú chatrč osady. Tam sa s ním naposledy objala, pobozkala ho materinsky na obe líca a potom sa vrátila domov. Lorwann sa ocitol v tme sám. Chvíľu sa pozeral za babkou ako sa vzďaluje k chatrčiam a potom sa otočil a vydal sa smerom, kde si pamätal, že zapadlo slnko. |
Podla poctu predanych kusov Cd nosicov je najuspesnejsou kapelou sucasnosti formacia CD-R so svojim albumom 700MB. |
|
 |
 Laurellin
Bydlisko: Helmov ab
Prspevky 1098
|
|
|
Aiwendill
Bydlisko: Stropkov (ale momentalne Kosice)
Prspevky 1722
|
|
|
Dannilo
Bydlisko: Hartilion - Lindon
Prspevky 548
|
|
|
Manwathiel
Bydlisko: ZA
Prspevky 123
|
|
|
Aiwendill
Bydlisko: Stropkov (ale momentalne Kosice)
Prspevky 1722
|
| 24.05.2007 - 19:03
|
takze zopar odpovedi na otazky: vystahovat sa nemohli preto, lebo cele to uzemie bolo ovladane malymi vladcami podobnymi Aithorovi, ktori boli podobne kruti a bezohladni. Ved sa to este dozviete v pribehu.
Tu je dalsia cast:
| Citcia: | Lorwann putoval celu noc zakopávajúc o kamene a korene stromov okolo neho. Na chrbte si niesol uzlík od babky Bareth. Les nebol rozsiahly, ale úbohý chlapec, ktorý dosiaľ nevytiahol päty z rodnej osady, si o ?om myslel, že je nekonečný. Kráčal už dlho a boleli ho nohy, keď zbadal medzi stromami bledé svetlo. Opatrne sa priblížil a zbadal, že je to čistina bez stromov. Zhrozene si uvedomil, že už začína svitať a on si ešte nenašiel žiaden úkryt, lebo si pamätal na varovania pred odchodom. Rýchle sa poobzeral. Neďaleko jedného zo stromov zbadal v zemi dieru.Bola to stará jazvečia nora. Dospelý človek by sa do nej nebol vošiel, ale Lorwann nebol dospelý. Jeho štíhle telo sa s menšími problémami dokázalo prepchať úzkym otvorom do širokej strednej časti nory. Posledné, čo vnímal bol lúč slnečného svetla, ktorý prenikol do nory tesne predtým, ako zaspal.
Keď sa zobudil, bol už večer. Dni boli v tejto ročnej dobe čoraz kratšie, pretože už bola jese?. Odrážalo sa to aj na studenom vetre, ktorý fúkal v ten de?. Lorwann sa vyškriabal z nory, cvíľu hľadel za zapadajúcim slnkom a potom sa pobral ďalej. Asi po hodine chôdze zrazu vyšiel z lesa na trávnaté pasienky v mierne zvlnenej krajine. Z jedného kopca zbadal ako sa v údolí potulujú nejaké tiene, ale radšej sa im vzhol, lebo si nebol istý, či to nie sú ľudia a tobôž vojaci. Celú noc putoval trávnatou krajinou kde tu posiatou veľkými skaliskami. Keď sa už začalo rozvidnievať našiel si úkryt medzi dvoma skalami, ktoré ho chránili z troch strán. Pretiahol cez seba starú kožušinu, ktorú mu darovala babka Bareth, zjedol trocha tvrdého chleba, ktorý mu dala na cestu a zaspal. Prebudilo ho jemné potrasenie za plece. Keď otvoril oči, zbadal nad sebou zarastenú tvár starého muža. Rychle sa posadil a strach sa mu zablysol v očiach. Starcovi to zrejme neušlo, lebo sa chápavo usmial a tvrdým vŕzgavým hlasom povedal: „Neboj sa, ja ti neublížim. Kto si?“ Lorwann si ho premeral očami, potom sa nenápadne obzrel a keď zbadal, že sú iba sami dvaja a v okolí je iba jeden kô?, ktorý sa pasie neďaleko, usúdil, že mu od starca nehrozí žiadne nebezpečenstvo. Znova sa pozrel na starého muža a odpovedal: „Som Lorwann, syn Lona z osady pri hrade lorda Aithora.“
Starec sa na?ho nedôverčivo pozrel a poznamenal: „Takže si ušiel z majetku svojho pána? Lebo Aithor na svojích majetkoch nestrpí nikoho cudzieho a ako ho poznám, tak si mal asi dosť dôvodov na to, aby si ušiel, však?“ Lorwann len nemo prikývol. Starec sa znova usmial, potom sa obzrel a zasa sa ozval: „Ešte som sa nepredstavil. Volajú ma Denethor a som z ďalekej krajiny. Kam máš namierené?“ Lorwann nevedel, či mu má prezradiť, kam ide. Preto sa zmohol len na odpoveď: „Tam, kde je štastie.“ Starec po tejto odpovedi začudovane zdvihol husté obočie do vysokých oblúkov a hlasom, v ktorom bol zreteľne cítiť ohromenie a údiv, povedal: „Už dlho mi nikto nedal takúto odpoveď na otázku kam ide. Takže ideš za šťastím. Ja som bol v tejto krajine s určitým poslaním, ale nepodarilo sa mi ho splniť, pretože človek, za ktorým som šiel medzitým zomrel. Takže teray sa vraciam domov do ďalekej krajiny na západe, ktorá sa ešte stále volá Taur Romenn, hoci už veľmi veľmi dĺho nie je na východe ale na západe. Ak chceš, tak poď so mnou a nebudeš sa musieť strachovať o svoj život, kým výjdeme z tejto krajiny. Ľudia si tu ešte občas vážia takých ako som ja.“ Lorwann nerozumel ani polovici z toho, čo Denethor hovoril, ale inštinktívne vycítil, že ten starec mu ponúka pomoc. Preto vstal, lebo dosiaľ sedel a povedal jasným hlasom, v ktorom bolo cítiť radosť: „S radosťou pôjdem s vami, pane, ak mi pomôžete dostať sa z tejto krajiny.“ Denethor sa zasmial nad tým, ako chlapec rozprával, ale pod fúzami a bradou to nebolo vidieť. Podal mu ruku a pokynul mu, aby ho nasledoval. |
Podla poctu predanych kusov Cd nosicov je najuspesnejsou kapelou sucasnosti formacia CD-R so svojim albumom 700MB. |
|
|
Amrafel
Bydlisko: Veov mesto
Prspevky 315
|
| 25.05.2007 - 12:53
|
co je to za jazero? nieco nove alebo nejake co uz pozname? aura entuluva! zase svitne de!
baruk khazad! khazad ai-menu! sekery trpaslkov! id na vs trpaslci! |
|
|
Aiwendill
Bydlisko: Stropkov (ale momentalne Kosice)
Prspevky 1722
|
|
|
Radeon
Bydlisko: Hildrien (BA)
Prspevky 1249
|
|
|
Dannilo
Bydlisko: Hartilion - Lindon
Prspevky 548
|
|
|
Reklama
|
|
 |
Menelya
Bydlisko: Lindon (TN)
Prspevky 2824
|
|
|
Dannilo
Bydlisko: Hartilion - Lindon
Prspevky 548
|
|
|
Aiwendill
Bydlisko: Stropkov (ale momentalne Kosice)
Prspevky 1722
|
|
|
Menelya
Bydlisko: Lindon (TN)
Prspevky 2824
|
|
|
Aiwendill
Bydlisko: Stropkov (ale momentalne Kosice)
Prspevky 1722
|
|
|
Fingolfin Naermarth
Bydlisko: Tam, kde ma uvtaj a prichlia
Prspevky 890
|
|
|
Dannilo
Bydlisko: Hartilion - Lindon
Prspevky 548
|
|
|
Hurin
Bydlisko: PO
Prspevky 310
|
| 30.05.2007 - 17:07
|
pekny pribeh s dobrim zaciatkom
kedy bude dalsi diel? uz mam abstak
P.S. eledhilov pribeh bol super, len ti tam zopar suvislosti uslo Lacho calad! Drego morn!
!!!KAMPA - ZACHRME STREDOZEM!!!
viac info: www.lotrgame.forumup.sk |
|
|
Aiwendill
Bydlisko: Stropkov (ale momentalne Kosice)
Prspevky 1722
|
|
|
Aiwendill
Bydlisko: Stropkov (ale momentalne Kosice)
Prspevky 1722
|
| 02.06.2007 - 23:36
|
takze dalsia cast...
| Citcia: |
Už tretí de? putovali trávnatou krajinou a okrem niekoľkých drobných hlodavcov nestretli živého tvora. Nemali sa kam schovať a tak Denethor postupoval s Lorwannom najkratšou cestou na západ k morskému pobrežiu. Tento kraj poznal dosť obstojne ale iba podľa mapy. Nechodieval tadiaľto často, pretože to bolo nebezpečné územie lúpeživých lordov, cez ktoré bolo radno prechádzať len s veľmi silnou eskortou. Denethor však nemal času nazvyš. Ponáhľal sa podať kráľovi Lorgathovi správu o tom, že rokovania o spojenectve stroskotali a skoro všetci vyslanci okrem neho boli úkladne zavraždení. Vedel, že najviac dva dni cesty za ním sa ponáhľajú po jeho stopách prenasledovatelia z družiny zradného lorda Harethila a chcú ho zabiť. Predpokladal, že prenasledovatelia idú na ko?och ale keďže doteraz často menil smer cesty, tak ich načas striasol ale od zajtra sa už bude musieť naozaj poponáhľať. Na hranicu Taur Rómennu, jeho domoviny, sú ešte dva dni cesty. Do západu slnka ostávali ešte asi tri hodiny, keď v diaľke pred sebou zbadal jazdcov so zástavami. Videl, že ich je aspo? sto a blížia sa ich smerom. Keď rozoznal vlajky povievajúce na koncoch ich kopijí, stislo mu srdce. Boli to vlajky chmúrnej zeme Nan Morlith, jediného pozostatku pradávnej zeme Mordor. Medzi Nan Morlithom a Taur Romennom nevládli priateľské vzťahy. Obidve ríše rešpektovali silu toho druhého, ale inač sa k sebe správali chladne a zdržanlivo. Obaja pútnici ostali stáť. Nemalo zmysel utekať, pretože na tejto rovine by aj tak ďaleko neušli.
Jazdci sa rýchle blížili. Keď zbadali oboch pútnikov, odbočili zo svojej trasy a v okamihu ich okrúžili. Ako na povel sklonili svoje kopije, takže okolo Denethora a Lorwanna vyrástla húšť oceľových hrotov a nemali sa kam pohnúť. Jazdec, ktorý mal na železnej prilbe čierny chochol jemne postúpil dopredu a dotkol sa hrotom svojej kopije Denethorovej hrude. On neustúpil. Spod prilby bolo vidieť jazdcov úsmev. Potom sa ozval klasickou západčinou znetvorenou hrozným prízvukom: "Kto ste a prečo idete cez naše územia?" Denethor pozrel na Lorwanna a pohľadom mu naznačil, aby mlčal. Potom obrátil svoju pozornosť na jazdca s chocholom: "Nie je to vaša zem. Hranice nan Morlithu začínajú až tri dni cesty odtiaľto smerom na juh. Toto je zem nikoho, tak ako sa kedysi dohodli naši vládcovia. Som Denethor z Minas Falath v Taur Romenne a toto je môj sluha Lorwann. Vy ste z Nan Morlithu, však? Čo privádza do tejto zeme vás? " dokončil s vyzývavým pohľadom v očiach. Jazdci sa trocha zavrteli avšak ich veliteľa zdvihol ruku a zvolal mocným hlasom: "Dosť! Kam ideme a za akým poslaním, to je naša vec. Keď už hovoríme o tej zmluve medzi našími panovníkmi, tak potom dobre vieš, že kým neprekročíme hranice vašej zeme, tak sa ani vy nemôžete postaviť proti nám so zbra?ou v ruke. Raz ten čas však nadíde a potom pre vás bude lepšie, keby ste hneď zložili zbrane a zaliezli do potkaních dier, lebo vaša zem bude raz našou. Ale do tej doby panuje medzi nami prímerie, takže vás teraz pustíme vašou cestou a sami sa poberieme našou." Potom veliteľ čosi zavolal cudzím jazykom a jazdci sa hneď zoradili do kolóny po troch a cvalom sa vydali priamo na východ. Keď už boli jazdci dosť ďaleko, Denethor klesol na kolená a potom si sadol do trávy a zhlboka dýchal. Lorwann k nemu hneď priskočil, lebo si myslel, že jeho spoločníkovi prišlo od vzrušenia zle. Denethor však len na jeho starostlivý dotyk zavrtel hlavou. Potom povedal tichým hlasom: "Odteraz musíme poriadne zrýchliť, aby sme varovali kráľa Lorgatha o tom, čo sa práve stalo. Už dlhé roky Nan Morlith žil uzavreným životom a odrazu sa jeho jazdci potulujú s určitým poslaním v týchto končinách. To môže znamenať iba jedno. Že Nan Morlith hľadá spojencov do vojny. A medzi tunajšími lordami ich asi aj dosť ľahko nájde. Musíme sa poponáhľať." Ešte chvíľu sedel, potom vyskočil na rovné nohy, pokynul Lorwannovi, aby vyskočil na ko?a, pomohol mu do sedla a vydal sa rychlým krokom smerom k hraniciam Taur Romennu vedúc ko?a za uzdu. Vedel, že chlapec by nestačil jeho svižnému kroku, preto ho posadil na ko?a a sám šiel peši. V ten de? prekonali dve tretiny cesty, ktoré ich ešte delili od rieky Carnen a hraníc jeho Denethorovej domoviny. |
Podla poctu predanych kusov Cd nosicov je najuspesnejsou kapelou sucasnosti formacia CD-R so svojim albumom 700MB. |
|
|
Reklama
|
|
|
Amrafel
Bydlisko: Veov mesto
Prspevky 315
|
| 05.06.2007 - 19:07
|
good  myslel som si ze mieria k zvykom rhunu aura entuluva! zase svitne de!
baruk khazad! khazad ai-menu! sekery trpaslkov! id na vs trpaslci! |
|
|
Aiwendill
Bydlisko: Stropkov (ale momentalne Kosice)
Prspevky 1722
|
| 05.06.2007 - 22:20
|
| Citcia: | Druhy de? sa chýlil ku večeru a obaja boli už silne ustatí. Denethor unavenými očami pozeral pred seba, aby nestratil cestu, ktorú si vytýčil už ráno. Držal sa na nohách už iba silou svojej vôle. Posledné dva týždne poriadne preverili jeho zdatnosť. Takmer tristo míľ za desať dní, pričom dobrá stovka za necelé dva dni. To by otriaslo každým mužom. Fyzická odolnosť ľudí v tejto dobe značne upadla a Denethor s úžasom počúval príbehy o dávnych hrdinoch z predošlých vekov, keď sa konali mnohé a ešte väčšie činy ako tie, čo sa konajú teraz v týchto neľahkých časoch. Zrazu zbystril zrak. Zazdalo sa mu, že vpredu sa niečo zablyslo. A teraz zasa. Odrazu si uvedomil, že je to odblesk slnečných lúčov od vodnej hladiny. Krajina bola zvlnená miernymi pahorkami a Denethor vybehol, ťahajúc ko?a s Lorwannom za sebou, na vrchol najbližšieho z nich. Asi tri míle pred nimi sa objavila strieborná stuha mohutnej rieky. Denethor radostne vykríkol a vydal sa rýchlym krokom smerom k rieke. O hodinu už stáli na brehu a hľadali miesto, kadiaľ by mohli prebrodiť rieku. Denethor opatrne skúšal hĺbku a po dobrej poldruha hodine našiel ako-tak plytké miesto, kde bol aj prúd trochu slabší. Vzal ko?a za uzdu, vyložil Lorwanna na jeho chrbát a vstúpil do vody zafarbenej pieskami púšte na severe. Už boli takmer v polovici, keď sa na druhom brehu ozval hlas, ktorý im prikázal zastaviť. "Kto ste?" pýtal sa neznámy hlas. Denethor sa naskutku zastavil, lebo vedel, že na?ho mieria luky hraničných strážcov. Prúd bol dosť silný a kô? sa začal trocha triasť. Denethor preto hneď vykríkol: "Som Denethor, Belecthorov syn, z pospolitosti kráľa Lorgatha. Nechajte nás prejsť!" Potom hneď potiahol ko?a za uzdu, aby šiel ďalej. Keď na druhom brehu vystúpili z vody, hneď ich obklopili piati muži s mečmi v rukách a lukmi cez plecia. Jeden z nich mal brnenie trochu odkryté, kým ostatní boli starostlivo zababušení do hnedých plášťov. Všetci držali v rukách vytasené meče. Keď ten v odkrytom brnení zbadal Denethorovú tvár, zasunul meč do pošvy a priložil si pravú ruku k prsiam v starodávnom úctivom pozdrave. Potom sa ozval: "Spoznávam ťa pane. Videl som ťa raz s kráľom, keď bol na inšpekcii pohraničných pevností. Kto je však tvoj spoločník? Oblečený je cudzozemsky a teda musíme ako strážcovia hraníc vedieť, kto to je, kým ho vpustíme na územie našej ríše." Denethor pozrel na Lorwanna povzbudivým pohľadom a ten pochopil, že sa má predstaviť. Zoskočil teda z ko?a a neobratne napodobnil gesto, ktorým vojak pozdravil Denethora. Priložil si pravú dla? na prsia a povedal: "Som Lorwann, syn Lona z osady pri hrade lorda Aithora." Denethor hneď doložil, keď postrehol záblesk nedôvery vo vojakových očiach: "Ušiel, keď mu zabili celú rodinu. Ujal som sa ho a vediem ho do Minas Falath. Bude mojím osobným sluhom. Zaručujem sa za?ho." Vojak v brnení sa uklonil na znamenie súhlasu a potom Denethor potichu povedal: "Potrebujeme si oddýchnuť po ceste a tiež poslať súrnu správu do hlavného mesta kráľovi. Môžeš to zariadiť?" Vojak pokynul jednému zo svojich spoločníkov a ten vzal ko?a za uzdu a odviedol ho kamsi do lesa, ktorý sa v temnejúcom večernom svetle rysoval neďaleko. Potom pokynul obom ustatým pútnikom, aby ho nasledovali a vydal sa tiež k lesu. Ostatní traja vojaci sa rozptýlili po brehu rieky na svoje strážne stanovištia.
Keď Denethor a Lorwann sprevádzaní veliteľom hliadky došli na kraj lesíka, zastali. Veliteľ im zaviazal oči, čo bolo v tých časoch bežné opatrenie, takže to zniesli bez námietok. Vojak ich trochu zatočil, takže stratili predstavu o smere, ktorým potom šli a vzal ich každého za jednú ruku. Chvíľu ich viedol cez kríky a pomedzi stromy a potom povedal: "Pozor na nohy." O chvíľu pocítili pod nohami kamennú dlažbu a začali zostupovať po schodoch. Keď už boli celkom dole, zložil im šatky z očí. Keď sa rozhliadli, zbadali, že sú v kamennej komnate vytesanej do skaly, ktorú osvetľovalo niekoľko pochodní zastoknutých do kovových držiakov na stenách. Miestnosť bola veľká, asi desať krát pätnásť metrov a vysoká asi štyri metre. Vzadu boli dvere do ešte jednej miestnosti. Popri jednej stene boli lavice a stoly a pri druhej zasa jednoduché lôžka, na ktorých ležalo asi desať mužov. Veliteľ hliadky im ukázal na dve prázdne a oni sa hneď odstrojili a ľahli si. O minutu už bolo počuť ich pravidelné oddychovanie, ktoré značilo, že spia hlbokým spánkom nevedomých, ktorý je ešte hlbší ako spánok spravodlivých.
|
Podla poctu predanych kusov Cd nosicov je najuspesnejsou kapelou sucasnosti formacia CD-R so svojim albumom 700MB. |
|
|
Amrafel
Bydlisko: Veov mesto
Prspevky 315
|
| 06.06.2007 - 15:21
|
160 kilometrov za necele dva dni? to museli byt riadne namakani... aura entuluva! zase svitne de!
baruk khazad! khazad ai-menu! sekery trpaslkov! id na vs trpaslci! |
|
|
Aiwendill
Bydlisko: Stropkov (ale momentalne Kosice)
Prspevky 1722
|
|
|
Amrafel
Bydlisko: Veov mesto
Prspevky 315
|
| 06.06.2007 - 15:30
|
problem je v tom, ze to by ani kon nezvladol aura entuluva! zase svitne de!
baruk khazad! khazad ai-menu! sekery trpaslkov! id na vs trpaslci! |
|
|
|
|
...a okrem inych otazok by ma zaujimalo, preco sa ti obyvatelia nemohli od tial vystahovat 
...Som zvedava, ako a kam sa to bude uberat 
Najnovie prspevky forum.PanPrstenov.com (RSS) |
Pn prsten
|
Nov tma 
Poli odpove