Spisovatelia alebo čitatelia2, alebo Miesto pre naše výplody

[Fealiath]

Tu sa prosĂ­m realizujte so svojĂ­mi spisovatelskymi pocinmi, aby som v tom nebol sĂĄm.

[Fealiath]

Tu je prvá strana z mojej poviedky pod názvom Dračí snem.

Dračí snem

Aternas sa rozhliadol vĂ´kol seba. StĂĄl na vrchole Hory Ĺživota, z ktorej mal dokonalĂ˝ vĂ˝hÄžad na EterlordskĂ˝ les, ktorĂ˝ bol domovom mnohĂ˝ch druhov drakov, z ktorĂ˝ch- vďaka Äžuďom- ostalo uĹž len niekoÄžko stoviek kusov, zatiaÄž čo v minulosti ich boli tisĂ­ce. JedinĂ˝ kmeĹ?, ktorĂ˝ unikol čistkĂĄm ÄžudĂ­ boli draci kmeĹ?a Nevibla- obdarenĂ­ neviditeÄžnosĹĽou. Za poslednĂ˝ch tristo rokov sa Äžudia zmenili. ZatiaÄž čo na začiatku 21. storočia nemali o existencii drakov a inĂ˝ch mĂ˝tickĂ˝ch bytostĂ­ -ktorĂŠ u nich pretrvali a neupadli do zabudnutia len vďaka povestiam a bĂĄjam- ani len tuĹĄenia, po zdokonalenĂ­ techniky a zbranĂ­ ich objavili len vďaka satelitom a nĂĄhode( keď sa jeden ich satelit vychĂ˝lil z kurzu) začali sa ich obĂĄvaĹĽ a zo strachu ich začali zabĂ­jaĹĽ tak, ako kedysi vlkov. NiektorĂŠ kmene drakov sa im postavili na odpor- tie jednotlivo proti legianom- tak sa totiĹž volali elitnĂ­ ÄžudskĂ­ drakobijci- nemali ĹĄancu. Jedinou ich nĂĄdejou bolo zjednotiĹĽ sa v boji proti Äžuďom. To sa mohlo uskutočniĹĽ len na Dračom sneme, na ktorĂ˝ boli po rokovaniach prizvanĂ­ i ostatnĂ­ vyslanci čarovnĂ˝ch tvorov a bytostĂ­ okrem elfov, ktorĂ­ odmietli. Len nĂĄzov sa nezmenil, aby navĹždy pripomĂ­nal zakladateÄžov prvĂŠho veÄžkĂŠho hnutia skutočnĂŠho odporu. Aternas sa odvrĂĄtil od scenĂŠrie lesa a preĹĄiel pohÄžadom po prĂ­tomnĂ˝ch. Boli vĹĄetci. ZĂĄstupcovia trpaslĂ­kov zvanĂ˝ch Nanulovia v čele s Mersefom, čarodejnĂ­ci kmeĹ?a Sorcisto- jedinĂ­, ktorĂ­ zostali s vodcom Rabasalom, vlĂĄdca jazdcov na grifonoch Lareks a druidi, ktorĂ˝ch viedol Aternas. Ďalej tam boli vodcovia drakov Griphix kmeĹ?a Sangema, Zaphirix z kmeĹ?a Nevibla, Lexeh vodca kmeĹ?a Bluigi, Kabzeh kmeĹ? Ruga, Kruxallax a delegĂĄcia kmeĹ?a Nigarea, Nizmah z rodu Argenat a nakoniec Zustaphax sĂĄm za kmeĹ? Verda. KaĹždĂ˝ z kmeĹ?ov mal inĂŠ schopnosti a bol odliĹĄne sfarbenĂ­. Sangemovia boli farby ocele s ostĹ?ami farby medi. Ich moc bola tak veÄžkĂĄ, Ĺže im umoĹžĹ?ovala vziaĹĽ na seba akĂşkoÄžvek podobu a pritom si zachovaĹĽ čarovnĂş moc. Pre tĂşto ich schopnosĹĽ boli najviac prenasledovanĂ­ Äžuďmi. Neviblovia sa mohli kedykoÄžvek zneviditeÄžniĹĽ. Vo viditeÄžnej podobe mali priesvitnĂş farbu a vyzerali skĂ´r ako duchovia, neĹž ako draci. Bluigiovia, ktorĂ­ vlĂĄdli psychickĂ˝mi silami boli modrej farby a ich neobyčajne dlhĂŠ a ostrĂŠ ostne a pazĂşry boli z číreho zlata. KvĂ´li tomu boli takmer Ăşplne vyhladenĂ­, no eĹĄte ich ostal dostatočnĂ˝ počet na ich poslednĂ˝ boj. Rugovia s červenou farbou a titĂĄnovĂ˝mi ostĹ?ami pouŞívali ako vĹĄetci draci na boj zblĂ­zka oheĹ?. JedinĂ˝ rozdiel bol v tom, akej precĂ­znosti v tomto umenĂ­ dosiahli. Ich sĂ˝to modrĂ˝ oheĹ? ĹĄÄžahal do vzdialenosti 30 metrov a okrem toho zvlĂĄdajĂş aj jednu “drobnosť“. V rukĂĄch dokĂĄĹžu svoj oheĹ? sformovaĹĽ do podoby firebalu a tie potom vrhaĹĽ po svojich protivnĂ­koch s udivujĂşcou presnosĹĽou. Nigareovia so sfarbenĂ­m dočierna a striebornĂ˝mi ostĹ?ami pokrytĂ˝m chvostom sĂş prudko jedovatĂ­.

[Fealiath]

a tu to pokračuje stranou číslo dva.

JedinĂŠ ĹĄkrabnutie je osudnĂŠ. Argenati obdarenĂ­ striebornou farbou a uhÄžovo čiernymi ostĹ?ami sĂş mimoriadne rĂ˝chli a obratnĂ­ letci s obrovskou odolnosĹĽou proti ÄžudskĂ˝m zbraniam. A nakoniec- Verdeovia. Ich zelenĂŠ sfarbenie koĹže (bez ostĹ?ov!) ich dokonale chrĂĄni v Eterlordskom lese. Boli obdarenĂ­ mocou vlĂĄdnuĹĽ nad silou prĂ­rody. Ä˝adovĂ˝ dážď, zemetrasenie, vĂ˝buch sopky a ničivĂŠ vlny ohĹ?a padajĂşceho z neba je len začiatok výčtu ich schopnostĂ­. Aternas prehovoril: „Bratia, ako iste viete, Äžudia pripravujĂş proti naĹĄemu spoločenstvu finĂĄlny Ăşder. Proti ich elitnĂŠmu vojsku legianov nemĂĄme veÄža ĹĄancĂ­ na Ăşspech. NaĹĄou jedinou ĹĄancou je povolaĹĽ bojovnĂ­kov Azeth-Khul. Proti tomu sa vĹĄak okamĹžite postavil Lexeh: „MyslĂ­m, Ĺže hovorĂ­m v mene vĹĄetkĂ˝ch dračích vodcov ak poviem, Ĺže bojovnĂ­ci Azeth-Khul nie sĂş medzi nami vĂ­tanĂ­, pretoĹže na svoju zbroj pouŞívajĂş dračiu koĹžu.“ Aternas sa vĹĄak nenechal odradiĹĽ: „Vy radĹĄej budete riskovaĹĽ porĂĄĹžku a smrĹĽ nĂĄs vĹĄetkĂ˝ch iba kvĂ´li dĂĄvnym sporom?!“ Lexeh vĹĄak pokračoval: „Za zneuctenie naĹĄich mŕtvych uĹž nie je nĂĄvratu. Koniec koncov, nechajme o tom rozhodnúż radu.“ Aternas prikĂ˝vol. ObrĂĄtil sa na ostatnĂ˝ch. Hlasujte podÄža svojho najlepĹĄieho svedomia a vedomia. Otočil sa k Mersefovi: „Mersef, syn Merantov, prehovor!“ Mersef pred seba natiahol svoju pravĂş ruku s palcom obrĂĄtenĂ˝m nabok. VzĂĄpätĂ­ sa ruka otočila a palec ukazoval smerom nahor. Aternas postĂşpil vÄžavo smerom k Rabasalovi. „Rabasal, syn Ranasefov, mĂĄĹĄ slovo.“ Rabasal rovnako ako Mersef predpaĹžil a vzĂĄpätĂ­ vztýčil palec dohora. Aternas znovu preĹĄiel niekoÄžko krokov a zastal zoči-voči Lareksovi: „Lareks, mocnĂ˝ vlĂĄdca nĂĄrodu, ktorĂ˝ skrotil grifony, Rada ti dovoÄžuje prehovoriĹĽ.“ Lareks nasledoval prĂ­klad svojich dvoch predchodcov a hlasoval za prĂ­chod bojovnĂ­kov Azeth-Khul. Griphix, Zaphirix, Lexeh a Kabzeh hlasovali proti, Kruxallax, Nizmah a Zustaphax sa zdrĹžali hlasovania. Ako poslednĂ˝ mal hlasovaĹĽ Aternas. Poobzeral sa a povedal: „Ja, Aternas, vodca druidov a predsedajĂşci tejto rade a riadne Ĺ?ou zvolenĂ˝ mĂĄm prĂĄvo na dva hlasy. PripomĂ­nam, Ĺže ich mĂ´Ĺžem pouĹžiĹĽ jednotlivo alebo naraz. V terajĹĄej naĹĄej situĂĄcii vĹĄak nemĂĄm na vĂ˝ber aj keď niekoho moje rozhodnutie pobĂşri. EĹĄte pripomĂ­nam, Ĺže rozhodnutie rady je konečnĂŠ a nezvratnĂŠ, takĹže sa mu musĂ­ podriadiĹĽ KAĹ˝DÝ člen rady, či sa mu to páči alebo nie. Rozhodujem sa teda hlasovaĹĽ pre prĂ­chod bojovnĂ­kov Azeth-Khul.“ Znova sa rozhliadol okolo seba a pokračoval: „Určite budete sĂşhlasiĹĽ, Ĺže na to, aby sme mali ĹĄancu sa ubrĂĄniĹĽ, musĂ­ posol odĂ­sĹĽ eĹĄte dnes. Osobne sa o to postarĂĄm a prisahĂĄm, Ĺže vyĹĄlem spoÄžahlivĂŠho a rĂ˝chleho posla. Ak nie sĂş nijakĂŠ otĂĄzky a nĂĄmietky, mohli by sme prejsĹĽ ku stratĂŠgii boja. Ä˝udia proti nĂĄm vo vzduchu prakticky nemajĂş ĹĄancu. ProblĂŠm je vĹĄak v tom, Ĺže legiani sĂş skvelĂ­ strelci.Navrhujem teda, aby Neviblovia so svojĂ­mi neviditeÄžnĂ˝mi bojovnĂ­kmi zahĂĄjili Ăştok podporovanĂ­ smrĹĄĹĽou fireballov od Ruguov stojacich za vĂ˝beĹžkom lesa, ktorĂ˝ch budĂş chrĂĄniĹĽ Sangemovia premenenĂ­ na stromy.

[Fealiath]

... ďalej sme už na strane číslo tri...

V prĂ­pade Ăştoku na Rugov sa Sangemovia zaktivizujĂş a Ğudia budĂş v pasci. V “lese“ nech čakajĂş bojovnĂ­ci ostatnĂ˝ch kmeĹ?ov spolu s bojovnĂ­kmi Azeth-Khul. Verdeovia nech na ÄžudĂ­ zosielajĂş ohnivĂ˝ dážď. V prĂ­pade, Ĺže Äžudia vstĂşpia do lesa, majĂş to zrĂĄtanĂŠ. Ak nikto nemĂĄ nĂĄmietky proti tejto stratĂŠgii a niesĂş Ĺžiadne otĂĄzky, končím zasadanie Rady. EĹĄte vĹĄak jedna vec. BojovnĂ­ci a náčelnĂ­ci kmeĹ?ov musia byĹĽ v permanentnej pohotovosti a čakaĹĽ na znamenie na začatie boja. To je vĹĄetko, Rada tĂ˝mto skončila.“ Aternas podiĹĄiel k Lareksovi: „MĂĄm k tebe prosbu, starĂ˝ priateÄž. VyĹĄli svojho najrĂ˝chlejĹĄieho posla. IstejĹĄie vĹĄak bude dvoch. Nech letia do Azethastanu, hlavnĂŠho mesta Azeth-Khulskej rĂ­ĹĄe s odkazom, Ĺže potrebujeme pomoc v boji proti Äžuďom a ich oddielom legianov. Poslovia nech neletia spolu, ale nech letia na dohÄžad od seba. Ak by jednĂŠho prepadli a zabili, druhĂ˝ nech sa nezdrĹžuje a letĂ­ ďalej.“ Lareks prikĂ˝vol. „Teraz choď a sprav ako som ti povedal.“ Lareks sa otočil ku svojim spoločnĂ­kom a chvĂ­Äžu sa s nimi potichu rozprĂĄval svojim jazykom. Po chvĂ­li sa dvaja otočili, nasadli na svoje grifony a odleteli. Aternas sa so svojimi druidmi vybral na vĂ˝zvedy. Po čase sa vrĂĄtil s veÄžmi zlĂ˝mi sprĂĄvami: „ĽudĂ­ je viac ako som predpokladal, majĂş dokonca bojovĂ˝ch droidov. Je ich veÄža. ObĂĄvam sa, Ĺže poslovia z Azeth-Khulu sa s posilami nevrĂĄtia včas a Şe ani s bojovnĂ­kmi Azeth-Khul nĂĄs nebude dostatok. MyslĂ­m, Ĺže to bude ĹĽaĹžkĂ˝ boj. MusĂ­me sa ihneď vydaĹĽ na pochod.“ Po dvoch dĹ?och pochodu dorazili AlicanskĂŠ vojskĂĄ na planinu Gerbaston, kde sa mala odohraĹĽ zĂĄverečnĂĄ bitka. VojskĂĄ Alicanov sa pripravili podÄža plĂĄnu a vyčkĂĄvali. Ä˝udia dorazili pred les a v momente sa na nich vrhli Neviblovia podporovanĂ­ Rugami a Verdeami. Ä˝udia si pomedzi stromy vĹĄimli nekrytĂ˝ch Rugov a Verdeov. Bez rozmyslu sa vrhli medzi stromy a hnali sa smerom k nim. Pasca sklapla dokonale. PribliĹžne tretina vojska bola na mieste pobitĂĄ. AvĹĄak Äžudia sa čoskoro z tohto nemilĂŠho prekvapenia spamätali. RozpĂştal sa urputnĂ˝ boj. VojskĂĄ Alicanov a ĞudĂ­ utrpeli ĹĽaĹžkĂŠ straty, keď Äžudia odrazu vypustili bojovĂ˝ch droidov. Droidy sa bez rozpakov pustili do Alicanov a bolo by sa to skončilo ich porĂĄĹžkou, keby v tom momente nezahlaholil poÄžnĂ˝ roh. Dorazili Azeth-Khulčania. Sily boli teraz vyrovnanĂŠ. BojovnĂ­ci padali na oboch stranĂĄch v obrovskom počte. NenĂĄpadne sa priplichtila noc. OdniekiaÄž zrazu prasviĹĄĹĽaÄž vzduchom ĹĄĂ­p a zabil vodcu ÄžudĂ­. Nasledovali ho tisĂ­ce ďalĹĄĂ­ch. Ä˝udia začali zmätene ustupovaĹĽ. Nebolo vĹĄak Ăşniku. Boli obkľúčenĂ­. Ĺ Ă­py prĹĄali hustĂ˝m dažďom a neomylne nachĂĄdzali svoje ciele. BojovĂŠ droidy boli rozbitĂŠ na prach alebo spĂĄlenĂŠ a roztavenĂŠ. Boj utĂ­chol. Z tmy sa vynorili tmavĂŠ vysokĂŠ postavy, ktorĂŠ sa stĂĄle pribliĹžovali. Ich vodca vyzeral takmer ako človek, iba uĹĄi mal ĹĄpicatĂŠ a miesto plazmovej zbrane drĹžal v ruke dlhĂ˝ luk a cez plece mu visela tuÄžajka so ĹĄĂ­pmi.

[Fealiath]

... a končíme na strane štyri.

Elfovia. Ich vodca pristúpil k vodcom Alicanov na čele s Aternasom a z ich prekvapených tvárí si prečítal jedinú otázku: Ako je to možné? Elf sa usmial a povedal: „Som Eledlim, syn Eldaina, a ako vidím, prišli sme včas.“ Prvý sa zmohol na slovo Aternas: „ Ako to, že ste prišli? Veď ste neboli prítomní na Rade a neposlali sme vám posolstvá.“ Eledlim odvetil: „Sledovali sme poslov do Azeth-Khulu. Vedeli sme, že sa postavíte proti ľuďom v boji. Pre maximálny moment prekvapenia sme však vyčkávali na noc. Ľudia sú porazení. Teraz je svet bezpečný. Zostávajte v pokoji a mieri.“ Po týchto slovách sa otočil a odchádzal. Z Aternasa vyhŕklo: „ Vďaka Eledlim, syn Eldainov, na znak našej vďaky prijmi našu ponuku na miesto prísediaceho v Dračom sneme. Vedz, že ty a tvoji synovia budú u nás vždy vítaní.“ Eledlim sa otočil a povedal: „Vďačne prímam tvoju ponuku, Aternas, vodca druidov.“ Zmĺkol a stratil sa v tme.

Aternas sa prebudil a rozhliadol sa vôkol seba. Stål na vrchole Hory Şivota, z ktorej mal dokonalý výhĞad na Eterlordský les...




Poprosil by som všetkých, čo mali tie nervy a prečítali si to, aby mi do tejto témy praskli svoje osobné dojmy.

Ďakujem vopred

[Draugwen]

zaujimavy pribeh, len je to nejak moc rychle
ale klaniam sa

[Fealiath]

To si uz precitala?

[Draugwen]

som si vsimla ze je tu nova tema a ako si to pridaval tak som citala

[Fealiath]

Ty vole. tak to potom citas rychlo, klaniam sa pred tvojim umenim rychlo citat.

[Draugwen]

ja casom ties nieco pridam, ale to najprv musim napisat do kompu

[tower]

ak by si velmi chcel mozem dat aj podrobnu kritiku...
velmi vsebecne: troska preformulovat par viet, hlavne odstranit pomlcky. inak vidiet vplyv tolkiena na tych elfoch. tiez ta prva cast mohla byt retrospektivna... ale aspon ze ludia zomreli :P
(este vela takychto pribehom musis publikovat aby som nemal vyhrady :p ) ja som citatel velmi narocny, trosku aj pozorny. mozno(urcite) lepsi kritik ako spisovatel.

[Draugwen]

Aby v tom nebol Fealiath sam, pripajam sa:

Predslov a prolĂłg

Moji hrdinovia predstavujĂş mĹ?a samu, tĂ˝m, kĂ˝m by som chcela byĹĽ, ale aj nočnĂŠ mory a zle strĂĄnky Ĺživota.
Príbeh je z veľkej časti inšpirovaný Tolkienom, ale aj príbehmi ktoré nás obklopujú.

Tento príbeh je hlavne o troch dievčatách, ktoré sa ocitnú vo svete, kde nepoznajú elektriku, autá, penicilín... Zato tam vládnu čary, tajomné bytosti a bájne zvieratá.
Tri dievčatá sú najlepšie kamarátky a poznajú sa večnosť.
Aglaroi je diskotékové dievča. Má rada nočný život a pekných chlapcov. Nikdy však nikoho nemilovala. Aglaroi je veľmi pekná blondína z modrými očami. Je veľmi štíhla, občas panovačná a namyslená. Neverí, že môže byť niečo lepšie ako piatkové tancovanie.
Gjeroj je trochu plachá, trochu šialená a trochu popletená. Sama nevie čo hľadá ani čo chce. Vie však celé dni plánovať a hovoriť keby. Gjeroj má olivové oči a tmavo plavé vlasy. O postave by sadalo povedať, že je akurát.
Vedžoy je dievča múdrych kníh a učenia. Vie čo znamená slovo svet, ale nikdy neprekročila hranice svojej krajiny. Farba oči je zvláštne zelenohnedá a vlasy sú orieškovej farby. Ani vo sne by ju nenapadlo, že vedieť všetky hlavné mestá nie je v živote dôležité.
P.S.: Prepáčte za všetky gramatické chyby.

ZvlĂĄĹĄtny sen

,,NĂĄdhernĂ˝ film. Ale ani kniha nie je zlĂĄ.“ povedala Gjeroj a vypla telku. ,,Ja som knihu nečítala ale film ma dojal. Čo myslĂ­ĹĄ kde mĂ´Ĺže byĹĽ Aglaroi?“ opĂ˝tala sa VedĹžoy a pozbierala prĂĄzdne obaly z lupienkov. ,,Asi niekde sa dobre zabĂĄva. Je to jej vec, čo bude počas piatkovĂ˝ch večerov robiĹĽ. A vĂ´bec, poďme spaĹĽ.“ Po prezlečenĂ­ do pyŞåm si Äžahli do svojich postelĂ­. Ani jedna nezaspala pokĂ˝m nepriĹĄla Aglaroi. TvĂĄrili sa, Ĺže spia. Aglaroi pri pohÄžade na nich vedela, Ĺže nespia a čakajĂş na Ĺ?u. V duchu bola veÄžmi rada, pretoĹže vedela, Ĺže im na nej zĂĄleŞí. Ä˝ahla si a po chvĂ­li vĹĄetky zaspali.
Je to sĂ­ce zvlĂĄĹĄtne, ale vĹĄetky tri mali skoro rovnakĂ˝ sen. VĹĄetky tri cvĂĄlali na koĹ?och, po trĂĄvnatĂ˝ch lĂşkach. Boli to obrovskĂŠ plĂĄne akĂŠ sa dnes len tak nevidia. Miestami z trĂĄvy vystupovali holĂŠ skaly a kde tu bol malĂ­ kríčok, ktorĂ˝ sa akoby bĂĄl rĂĄsĹĽ vyĹĄĹĄie, aby neurazil trĂĄvu. Ani nevedeli kam cvĂĄlajĂş keď sa pred nimi vynorila nejakĂĄ starĹĄia Ĺžena. Do tvĂĄre jej poriadne nevideli, ale videli oči. Ĺ edĂŠ oči, v ktorĂ˝ch bola lĂĄska, strach, mĂşdrosĹĽ, vzneĹĄenosĹĽ a dlhĂ˝ Ĺživot. Otočila sa im chrbtom a ukĂĄzala na zĂĄmok ktorĂ­ stĂĄl na kopci. Z ničoho nič sa ocitli na dvore zĂĄmku. ZĂĄmok bol plnĂ˝ vzneĹĄenĂ˝ch ÄžudĂ­, nie pyĹĄnĂ˝ch, ale mĂşdrych. VĹĄetci sa im klaĹ?ali. V tom sa presunuli do jaskyne, kde zo stropu viseli stalaktity. Niekde zo zeme stĂşpali stalagmity a sem tam boli uĹž aj stalagnĂĄty. V jaskyni bola obrovskĂĄ zima. S poza nich sa ozval hrmot a oni sa otočili. KaĹždĂĄ z nich videla inĂş zbraĹ?. VedĹžoy videla oĹĄtep, Gjeroj luk a Aglaroi meč. Keď zbranĂ­ chceli dotknúż, vĹĄetko zmizlo. EĹĄte dlho spali kĂ˝m sa zobudili.
PrvĂĄ vstala VedĹžoy a keď videla, Ĺže jej kamarĂĄtky eĹĄte spia, potichu sa vybrala do kuchyne urobiĹĽ raĹ?ajky. Vybrala hriankovač a začala robiĹĽ hrianky. O chvĂ­Äžu na to sa zobudila Aglaroi a jemne zobudila Gjeroj. ,,Gjeroj, vstĂĄvaj! Je veÄža hodĂ­n.“ ,,EĹĄte chvĂ­Äžu“, odpovedala Gjeroj a prevrĂĄtila sa na druhĂş stranu. ,,Človek by povedal, Ĺže ja budem rĂĄno vyspĂĄvaĹĽ. No tak nehnevaj ma a vstaĹ?!“ rozčúlila sa Aglaroi a stiahla s nej perinu. ,, Veď uĹž som hore!“ vyprskla Gjeroj a zĂ­vajĂşc vstala. Aglaroi sa pomaly presunula do kuchyne. ,,BrĂŠ rĂĄno!“ pozdravila VedĹžoy a zobrala si z chladničky jogurt. ,, Bré“, odpovedala VedĹžoy. LemravĂ˝m krokom sa do kuchyne doplazila Gjeroj. ,, BrĂŠ rĂĄno“, pozdravili Gjeroj dvojhlasne. TĂĄ len kĂ˝vla rukou. Sadla si za stĂ´l, naliala si mlieko a napila sa. Pomaly si uvedomovala, Ĺže uĹž nespĂ­ a sedĂ­ za stolom. Keď uĹž bola plne pri zmysloch, prehovorila: ,, Dnes sa my snĂ­val veÄžmi, ale veÄžmi zvlĂĄĹĄtny sen. CvĂĄlali sme na koĹ?och a objavila sa tam takĂĄ čudnĂĄ Ĺžena, ktorej nebolo vidieĹĽ do tvĂĄre. Zrazu sme boli na zĂĄmku, a mnoĹžstvo ÄžudĂ­ sa nĂĄm klaĹ?alo. A na koniec tam bol nĂĄdhernĂ˝ luk a ĹĄĂ­pi.“ VedĹžoy prestala ĹžuĹĽ hrianku. ,,Mne sa snĂ­valo to istĂŠ, len na konci nebol luk, ale kopia.“ V tom Aglaroi zostala Ăşplne zarazenĂĄ.,, Vy Ĺžartujete? Mne sa to snĂ­valo tieĹž, len na konci bol meč.“ VĹĄetky tri sa po sebe dĂ­vali a dlho bolo ticho. PrvĂĄ na slovo sa zmohla Gjeroj:,, To je dosĹĽ divnĂŠ. Ako je moĹžnĂŠ, Ĺže sa nĂĄm snĂ­valo skoro to istĂŠ?“



chcem pocut kritiku dobru aj zlu. ak chcete pokračovanie tak napiste

[Aiwendill]

. o O Nechcem by zly ale nie je toto zdvojenjie temy pribehy zo zeleneho draka??? O o .

[Fealiath]

Draurwen: Podla mna to bol taky prĂ­beh zo zivota, nieco, co by sa mohlo stat hocikomu, ale bolo to dobre. Len by som preformuloval par viet, alebo slov (vid priklad kricok-dal by som miesto toho napr. ker alebo krik, kricok je dost take zargonove)

Aiwendill:Ja som sa mozno len zle pozrel, ale taku temu som u draka nevidel. Ale cim viac priestoru, tym lepsie, nie?

Tower: Noze nam predhod nejaky tvoj vytvor, kotry si ty spachal, nech posudime, ci si lepsi kritik alebo spisovatel. A ano, inspiroval ma aj Tolkien.

Mimochodom, ak niekto uhadne, akym jazykom su pisane mena dracich kmenov, dostane odomna 150 zlatiek. Mate na to 2 dni. P.S. Nie je to vymysleny jazyk, je normalne pouzivany ale vie ho iba malo ludi. Ja som pouzil slovnik.

[Leonidas]

Fealiath: podstatne je na akej urovni to chces mat, lebo ak ma byt clovek uprimny, tak je to velmi naivne, nerealne, prirychle a tak, zaujimalo by ma kolko si to upravoval a kolko si na tom samotnom robil? lebo ak by to bolo len tak narychlo, tak ok, ale ak to ma byt dlhodoba praca, tak to asi nechaj tak...
taktiez to nemalo ziadnu myslienku a samozrejme niektore veci si mohol rozpisat a s tymi drakmi ako rokuju, tak to si fakt neviem predstavit
inak ta povodna tema je tu:
http://forum.panprstenov.com/tema127-0-asc-0.php aj ked vidim, ze ju Aiwendil znova otvoril

Draurwen: no tak toto je asi dost nepodarene, horsie mena si uz snad nemohla vybrat, ale verim, ze to bolo len tak zbuchane

[tower]

v tomto musim suhlasit s leonidasom....
ono by sa to nemalo hned kritikou znechutit zacinajucich, ale samy ste ju chceli pocut... co je lepsie kruta pravda alebo milosrdna loz? ja verim ze takmer vzdy ta pravda...
a soj vytvor sem tak skoro nedam lebo je a) nedokonceny b) prilis osobny c) vidim na nom privela chyb kazdy z mojich vytvorov spada minimlane do jednej z tychto kategorii

[Draugwen]

Leonidas: tie mena su vyberane velmim zlozitym sposobom a maju svoj vyznam
Fealiath: pribeh pokracuje a verim, ze toto sa len tak niekomu nestane

[Draugwen]

EĹĄte zvlĂĄĹĄtnejĹĄia nĂĄvĹĄteva

Ich prekvapenĂŠ a zamyslenĂŠ vĂ˝razy, preruĹĄilo zvonenie. VedĹžoy sa postavila a otvorila dvere. v nich stĂĄl starĹĄĂ­ muĹž. DlhĂŠ ĹĄedivĂŠ vlasy mal zviazanĂŠ v cope. Oblečenie bolo dosĹĽ nedĂ´stojnĂŠ, ale nezapĂĄchal. Obidvaja tam hodnĂş chvĂ­Äžu stĂĄli. ,,DobrĂ˝ deĹ?“, prehovoril prvĂ˝. ,, VolĂĄm sa Gahorema Sage. RĂĄd by som sa s vami a vaĹĄimi kamarĂĄtkami porozprĂĄval. PredtĂ˝m neĹž niečo poviete a vyhodĂ­te ma, vypočujte si prosĂ­m, čo vĂĄm chcem povedaĹĽ. MoĹžno potom odtiaÄžto nepĂ´jdem sĂĄm.“ VedĹžoy zostala v Ăşplnom ĹĄoku. Len naĹ?ho hÄžadela z vypleĹĄtenĂ˝mi očami. Po chĂ˝li sa rozpamätala a prehovorila: ,, Nech sa páči poďte ďalej. VĹĄetky sedĂ­me v kuchyni.“ Na to sa Gahorema zamračil a svojimi oranĹžovoĹžltĂ˝mi očami uprel na Ĺ?u nazlostenĂ˝ pohÄžad. ,,Ale vy nesedĂ­te v kuchyni. Tak ako mĂ´Ĺžete povedaĹĽ, Ĺže vĹĄetky sedĂ­me v kuchyni? No odpovec!“ VedĹžoy od hrĂ´zy takmer oči vyskočili von. Skoro ani nedĂ˝chala.
,,P-p-prepáčte.“ vykoktala zo seba. Gahorema sa pousmial ,,NabudĂşce sa vyjadruj presnejĹĄie.“ Sadli si za stĂ´l. VedĹžoy sa stĂĄle triasla od strachu a srdce jej bilo zĂĄvratnou rĂ˝chlosĹĽou. Gahorema odsunul ĹĄkatuÄžu mlieka, aby na vĹĄetky dobre videl. ,, Ako som uĹž povedal, volĂĄm sa Gahorema Sage. PochĂĄdzam z miesta, o ktorom sa v ĹĄkole neučíte. PochĂĄdzam totiĹž z inĂŠho sveta. VolĂĄme ho Fold. Je to planĂŠta veÄžkosti vĂĄĹĄho mesiaca. V minulosti boli nĂĄĹĄ a vĂĄĹĄ svet spojenĂŠ ako keby v jedno. Existovalo mnoĹžstvo priechodov cez ktorĂŠ sa dalo chodiĹĽ z jednej strany na druhĂş. Postupne sa kaĹždĂ˝ priechod zatvĂĄral, pretoĹže Äžudia zo zeme zatvĂĄrali oči a zabĂşdali starĂş mĂşdrosĹĽ. Z naĹĄej strany sa dĂĄ sem dostaĹĽ, pokiaÄž viete kde sĂş starĂŠ priechody a mĂĄte kameĹ? na to určenĂ˝. Priechody z vaĹĄej strany sa definitĂ­vne zavreli pred tisĂ­cmi rokov. Od nĂĄs bol na zemi niekto naposledy pred ĹĄtyristo rokmi. Ja som po čase prvĂ˝. VĂĄĹĄ a nĂĄĹĄ svet sĂş vĹĄak stĂĄle spojenĂŠ. Ak je vojna na jednej strane, zlo prejde aj na druhĂş stranu. Pred ĹĄesĹĽdesiatimi rokmi skončila naĹĄa najväčšia vojna. Aj u vĂĄs vtedy skončilo jedno veÄžkĂŠ zlo. NĂĄĹĄ svet sa delĂ­ na tri veÄžkĂŠ krĂĄÄžovstvĂĄ, sedem malĂ˝ch a na niekoÄžko provinciĂ­, ktorĂŠ sĂş podriadenĂŠ veÄžkĂ˝m krĂĄÄžovstvĂĄm. Tieto krĂĄÄžovstvĂĄ zariaďujĂş mier a pokoj. Dedičmi trĂłnu sĂş vĹždy prvorodenĂ˝. Preto mĂĄvame aj krĂĄÄžovnĂŠ. PoslednĂŠ panovníčky troch krĂĄÄžovstiev nemali Ĺžiadnych potomkov. Boli to najmĂşdrejĹĄĂ­, najĹĄÄžachetnejĹĄĂ­ a najÄžudskejĹĄĂ­ panovnĂ­ci akĂ˝ch sme kedy mali. Zomierali postupne. Vedomci, otĂĄzky aĹž potom, zariadili, aby ich schopnosti len tak nezomreli. Vo chvĂ­li čo jedna krĂĄÄžovnĂĄ zomrela, tu sa narodilo dievča. KrĂĄÄžovnine schopnosti sa preniesli na dievča. DevätnĂĄsĹĽ rokov vlĂĄdnu v krĂĄÄžovstvĂĄch sprĂĄvcovia. Za ten čas sĂş krajiny nepokojnĂŠ a začína sa v nich ĹĄĂ­riĹĽ zlo. Nastal čas ,aby sa krĂĄÄžovnĂŠ vrĂĄtili, zničili zlo a nastolili poriadok. Tri dievčatĂĄ mali byĹĽ najlepĹĄie kamarĂĄtky. Aby nĂĄm hÄžadanie troch dievčat netrvalo večnosĹĽ, pretoĹže v tĂş chvĂ­Äžu sa mohlo narodiĹĽ minimĂĄlne päżsto dievčat. vypustili sme sen ktorĂ˝ mohli zachytiĹĽ a vidieĹĽ len Äžudia zeme Fold. CvĂĄlali ste na koĹ?och po naĹĄom kraji. Videli ste starĂş Ĺženu, to ona vĂĄm pustila sny. Nenechala si ujsĹĽ prĂ­leĹžitosĹĽ, aby ste ju stretli skĂ´r ako mĹ?a. Mali ste moĹžnosĹĽ vidieĹĽ poddanĂ˝ch a hlavne tri bĂĄjne zbrane- meč, luk a oĹĄtep. Vy ste budĂşce krĂĄÄžovnĂŠ najväčších krĂĄÄžovstiev!“

Pokracovanie bude ak aspon traja ludia prejavia zaujem. Mozete aj PM. inak to radsej zmazem pretoze sa hanbim

[Fealiath]

Leonidas:Toto bola asi druha poviedka, ktoru som napisal, takze to nebude nic extra dlhe. Pisal som to asi 3-4 hodiny v kuse, ako ma to napadalo, ale potom som si to p sebe aj poctivo editol a opavil.

Pisal som tuto poviedku, aby som si oddychol a tak som ju aj navrhoval, cize ziadna kruta realita, ale moj vysnivany svet, na ktory si sahat nedam.

Myslienka bola asi taka, ze ludia coraz menej snia (cest vynimkam) a to sa prejavuje aj v ich vztahu k drakom a inym bytostiam. V tejto dobe je v mode miesto many a kuziel elektrina a technika. Preto sa ludia snazili vyhladit magicke tvory, aby nebolo viac fantazie a aby vladli svetu vedy a techniky, nie fantazie.

A kedze v tej teme je uz asi 9 stran, preco neotvorit novu? Mna osobne teda nebavi furt len 2,5 hodiny sediet a citat ( a pravdu povediac, som si tu temu ani predtym nevsimol.

Leonidas, kedze si ma tak fajnovo skritizoval, hod teraz nieco svoje.

A len tak na okraj, nechal som sa trochu inspirovat Tolkienom a Bitkou n Pelennorskych poliach, len s tym rozdielom, ze tu posily prisli uz na zaciatku a dalsie posily az na konci.

[Fealiath]

Draguwen: Bolo to dobrĂŠ. mna to chytilo, pokracuj, jedneho fanusika minimalne uz mas.

Mimochodom, co znamenaju tie mena?
Pretoze su dost zvlastne, ro je pravda .

[Leonidas]

Fealiath
ale myslinka nema byt takato:"Myslienka bola asi taka, ze ludia coraz menej snia (cest vynimkam) a to sa prejavuje aj v ich vztahu k drakom a inym bytostiam."
myslienka by sa mala ztahovat na realny svet (ked chces nieco povedat "cez" umenie), takze draci tam asi nepatria
ja som nechcel kritizovat iba pisat co si o tom myslim
inak sem nemam co hodit, pisanie fantasy som zanechal pred rokmi (a aj to ma stale pozicane jedna spoluziacka), takze sem nic nehodim
myslim, ze pisat by mal len ten, kto na to ma a rozvyjat pripadny talent, ja si myslim, ze na pisanie fantasy romanov/poviedok nemam talent tak som to logicky nechal tak

[Draugwen]

som rada, ze mam prveho fanusika
snaĹžila som sa im dat mena s kazdej oblasti ktora ma zaujima
Vedzoy je egyptska bohyna podobe kobry, ktora ochranovala faraonom
Gjeroj v jednom jazyku znamena hrdina
Aglaroj aglar quensky znamena slava. tu kocovku som tam bridala aby bola blisie k predchadzajucim dvom menam
vyslovovat by sa mali podobne VedŞoy- vedŞoj Gjeroj- DŞíroj, Aglaroj- aglaroj
podrobnejsi vyznam mien bude znami casom
kazde meno a nazov ma svoj vyznam

[Fealiath]

taktiez to nemalo ziadnu myslienku a samozrejme

Ty si mal namietky proti tomu, ze to myslienku nemalo.

A mimochodom, draci, su velmi mocne tvory a velmi inteligentne. Podla niektorych vedia hovorit, podla inych sa dorozumievalu telepaticky. No a ti ostatni z nich spravili iba krvilacne bestie. Ja vychadzam z prvej a druhej varianty, takze u mna vedia draky hovorit, ale aj telepaticky sa dorozumievat.

Howgh

[Amarante]

tak aj ja som sa pustila do pisania
v 2 tyzdnoch cesta Kosice-Blava
a minuly vikend Kosice-Zvolen a medzi tou cestou(samozrejme so mnou drnkotalo ako nic) som z nudy zacala pisat pribeh...
mam aj mapku keby ste cirou nahodou chceli
upozornenie: nevyrusovat,nesmiat(nevysmievat), krtizovat a pripadne chvalit treba


Kiero


„Dakujem ti otce."
„Niet za co syn moj.Som rad ,ze sa stavas muzom a hraniciarom."
Kiero stal v slabo osvetlenej izbicy so svojim otcom Sannynom.V prave ruke zvieral mec s cervenym drakom na zelenej cepeli a v lavej ruke dyku s taktiez zelenou cepelou no tu bol cerveny vtak s bohatym perim. Kiero sa stal skutocnym hraniciarom. Jeho otec Sannyn je vodcom hraniciarov vychodneho Tilionskeho kralovstva.Jeho velkym prianim je ,ze sa jeho syn Kiero raz stane hraniciarom a neskor, ked bude stastie priat, i vodcom hraniciarov. Polovica jeho priania sa splnila. Kiero presiel tvrdym vycvikom vytrvalosti sustredenia, trpezlivosti a boja a teraz bude aj on strazit hranice kralovstva tak ako jeho otec. Od otca dostal uz spominanu dyku a mec s dvoma symbolmi hraniciarov.
„Ah! A este aby som nezabudol: tu je posva pre tvoj mec."
Sannyn otovril truhlicu z ktorej predtym vybral mec a dyku, vybral posvu a podal ju Kierovy ktory si ju upol na opasok za ktorym uz mal dyku. Sannyn sa ani nenazdal a mec uz bol v posve s vypalenymi vzormi.
„Nikdy ti to nezabudnem otec."
povedal Kiero a pozrel sa velkymi,hlbokymi zelenymi ocami na otca.
„A teraz uz bez spat Kiero, prva sluzba ti zacina az zajtra naobed."
„Samozrejme, dobru noc." odpovedal Kiero ked odchadzal z izby a prstami si presiel pomedzi kratke vlasy.Vysiel na malu chodbu kde slabo ziaril maly lampas. Hned na konci izby stali dvere z tmaveho dreva. Za nimi sa nachadzala Kierova nevelka izba.Vstupil do nej.Bola skromne vybavena malou postelou,policou- na ktorej stali knihy roznych velkosti,mala komoda,skrina, pisaci stol na ktorom boli pierka,zopar zvitkov a v malej flasticke atrament a stolicka ktora bola zasunuta pri stole.Kiero odlozil veci na stolicku.V posteli rozmyslal o svojej zajtrajsej sluzbe ,no po chvili zaspal, pretoze bol uz z celeho dna vycerpany.

Bolo tmave zamracene rano ked Kiero vstal a zbehol dolu schodmi do kuchyne kde v piecke blcak ohen.
„Dobre rano Kiero!Ako si spal?" spytala sa Gobona, utle ziena ktore vypomahalo Kierovej mame Forahine pri domacich pracach.
„Dakujem za opytanie,dobre. Mama odisla na trh?"
„Ano, uz asi pred necelou hodinou Forahina odisla a tvoj otec odisiel uz o piatej rano do sluzby. Odkazuje ti ,ze sa stretnete na poludni pri Falnilovom dome."
Kiero prikyvol a sadol si za stol kde ho uz cakali male ranajky.Falnil je Kierovym najlepsim priatelom.
Kiero je od Falnila o rok mladsi, pricom Kiero ma zajtra narodeniny kedy dovrsi vek maldeho muza ,cize 17 rokov.


Pokracovanie mozno dnes alebo zajtra ale teraz musim frcat ku zubarke

[Fealiath]

Podla mna to bolo dobre, len sa mi nezdala farba cepele. Zelena? Proti cervenej rukovati nemam nic, ale este som teda fakt nevidel zelenu cepel. Ale ved je to fantasy ( aspon dufam) a tam je mozne vsetko, takze je to v podstate jedno.