filozofovanie

[tower]

nova tema
po velmi dlhej odmlke, pre taku temu ako filozofovanie az pridlhej, som sa rozhodol ze sem dam znova nieco matematicke. (a tiez preto, ze leonidas je provokater )

Pozorujete vo svojom okoli nejake deje ktore by sa dali priblizne vyjadrit exponencialnou funkciou? ake? skuste uviest aj vas odhad pre exponent.

verim ze tato tema najde u fanusikov filozofovania hlboku odozvu a prispevkami sa to tu bude len tak hemzit

(nie este nie! morfium mam predpisane az na deviatu vecer! heeeej a nechcite na mna zase skusat osscilotrofikum..aaaaa.....)

[tower]

ok, tak mozte aj ine typy funkcii, aby sa dalo lepsie diskutova

[Radeon]

Takze jedine co as da u mna vyjadrit exponencialnou funkciou su u mna momentalne prechodove javy v jednosmernom obvode... bereme to teraz v skole... ale nic ine ma nenadpa

[tower]

Takze jedine co as da u mna vyjadrit exponencialnou funkciou su u mna momentalne prechodove javy v jednosmernom obvode... bereme to teraz v skole... ale nic ine ma nenadpa

skus blizsie specifikovat o ake javy vlastnew ide, lebo okrem fluktuacie napatie si ziadne neviem predstavit... no a tiez odhad toho exponentu by ma zaujimal

[Leonidas]

prv si vysvetlime o co vlastne ide:

ExponenciĂĄlna funkcia
ExponenciĂĄlna funkcia je funkcia definovanĂĄ v ${\bf R}$ rovnicou

nazývanå zåklad exponenciålnej funkcie. Vlastnosti exponenciålnej funkcie zåvisia od hodnoty jej zåkladu:

* ak $a \in (0,1)$, tak je klesajĂşca
* ak $a \in (1,\infty)$, tak je rastĂşca,

v kaĹždom prĂ­pade je teda monotĂłnna a jej obor hodnĂ´t je $(0,\infty)$.
Medzi exponenciálnymi funkciami má dôležité postavenie funkcia $y=e^x$, ktorej základ je číslo $e \approx 2,71828$ (pozri časť 6.. Jej dôležitosť vyplýva z faktu, že sa rovná svojej derivácii (pozri kapitolu Diferenciálny počet).

ObrĂĄzok 6.19: Graf funkcie

ObrĂĄzok: Graf funkcie

[Radeon]

skus blizsie specifikovat o ake javy vlastnew ide, lebo okrem fluktuacie napatie si ziadne neviem predstavit... no a tiez odhad toho exponentu by ma zaujimal

Ked teda chces Takze prechodove javy v jednosmernych obvodoch su javy ktore vznikaju ak sa v obvode jdnosmernehio prudu nachadza cievka alebo kondenzator (pripadne obe naraz). A ak doje k zmene napätia alebo prudu (napr pripojenie a odpojenie od zdroja). Tieto prvky (kondenzator cievka) prijimaju/odovzdvaju energiu obvodu (zalezi ci je pripojenie/odpojenie) ale tato energia postupne zanika, cize sa takto nakumulovany prud/napätie pomaly zmensuje/zväcsuje = striedavy prud v jednosmernom obvode.
Pre cievku su taketo vzorce:
zapojenie
UL=U*e^(-t/tau)
I=I*(1-e^(-t/tau))
UR=U*(1-e^(-t/tau))

odpojenie:
UL=-U*e^(-t/tau))
I=I*e^(-t/tau)
UR=U*e^(-t/tau)

Kondenzator:
pripojenie
UC=U*(1-e^(-t/tau))
UR=U*e^(-t/tau)
I=I*e^(-t/tau)

odpojenie
UC=U*e^(-t/tau)
UR=-U*e^(-t/tau)
I=-I*e^(-t/tau)

Takye asi tak

[tower]

leonidas>> a my sme nevedeli co to je?

[Leonidas]

leonidas>> a my sme nevedeli co to je?

pre menej znalych vysvetlujem

[tower]

radeon>> e je predpokladam eulerovo cislo... spravne?
inac take e... to je cislo co je vacsou rozkosou ako logaritmovat s prirodzenym zakladom

[Radeon]

radeon>> e je predpokladam eulerovo cislo... spravne?

Ano predpokladas spravne

[tower]

tak to ma tesi,.. e je velmi zaujimave cislo...
co jke vacsou rozkosou ako logaritmovvat s prirodzenym zakladom
ale spat k teme: funkcie

[elfinka]

Leonidas> za ten TeX ta uuplne ze najviac zeriem

inaaak exponencialnu fciu clovek napr. vidi pri voltamperovej charakteristike polovodicovej diody...

alebo tak viac zo zivota... taka Fibonacciho postupnost napr. rastie exponencialne... a to je vam uplne ze mrtna vec...
a na nu navazujuci zlaty rez...
ono to je urcite podstatou bytia

[tower]

a to leonidas tvrdil ze je to zabity problem.. a hla: vidis - podstata bytia. keby viac ludi uvazovalo nad matikou uz sme mohli poznat odpoved na najvacsie otazky ludstva (napr na tu osemetnu styridsatdvojku )

ja som si napriklad vsimol ze funkcia vyjadrujuca priebeh domacich prac, obzvlast upratovania, nie je linearna ako sa mnohi domnievaju (rodicia su o tom dokonca zvdy presvedceny)

myslim ze by to dobre mohol vystihovat tenot graf:
hlavne tie asymptoty su tam velmi dolezite
(f1 je znazornenie predpokladu tych co zvycajne davaju rozkaz na prevadzkovanie domacich prac)


z toho vyplyva, ze uz na samotne zacatie prace treba vynalozit velmi vela energie, a ze ked niekto upratuje velmi velmi dlho neznamena to, ze je to aj ovela ovela lepsie ako u toho kto upratuje taky akuratny cas...
ja som v tomto obore dost experimentoval a neraz som na kvoli pokusom dokonca neupratoval vobec - samozrejme to bol vyssi zaujem vedy

[tower]

Leonidas> za ten TeX ta uuplne ze najviac zeriem

ja by som zan zral skor google, ale kedze to je kvoli rozdielnej stavbe tela dost nemozne, tak googlu (pripadne STU v BA) iba podakujem a vypytam si od neho link:
http://www-kmadg.svf.stuba.sk/skripta/node127.html

[elfinka]

to je ale dirty trik

ono to hadam vsetkym ostatnym zobrazuje normalne? huhl... strasnee

[embuck]

Jedna z najlepsich a najhodnotnejsich tem na tomto fore, tak sa pokusim nacrtnut novu temu na diskusiu.

Co si myslite o pristahovalectvu/pristahovalcoch?

Obohacuje to nasu kuluru? Doplacame na nich? Je dobre ked stat podporuje ludi z inych krajin?

Aky je vas nazor?

[Aragorn]

konecne sas to ozivilo. tymto hlasim opatovny prichod na forum ... ale zrejme budem chodit len do tem podobneho charakteru. (no ale aby som nerobil prilisny OT, tak k veci)

nuz myslim, ze dnesny svet speje tak ci tak k jednej "svetovej kulture" takze pomaly je tu pristahovalcov (a mozno ani nie tu ako na SVK ale su krajiny kde je toho pozehnane) rovnaky pocet ako domorodcov. myslim vsak ze je to vsetko dost individualisticke, to ako sa pristahovalec zacleni do spolocnosti, ako sa v nej sprava, citi, co pre nu robi... kazdy ale ma svoje miesto. a uz len pre narusenie stereotypu, je podla mna dobre - prinajmensom - spoznat nieco nove. novu kulturu. clovek potrebuje v dnesnej dobre nieco osviezujuce. nova kultura - idealny prostriedok. vidiet, ze existuje aj nieco ine, ako je jeho sidlisko a dokonca to je aj velmi zaujimave. ze to ma myslienku, ducha.



samozrejme otazka pristahovalectva u mna vylucuje akekolvek xenofobne nazory a pod... - ale o tom snad neskor.

zatial tolko. uvidime ako sa vyvinie diskusia uz sa tesiiiim...

[tower]

juch, filozofovanie

1) politickĂ˝ azylanti: bolo by podÄža mĹ?a Ăşplne hanebnĂŠ ak by nejakĂĄ krajina neprijala ĹžiadateÄža o politickĂ˝ azyl.
2) imigranti: myslím, že ak sa niekto chce presťahovať do inej krajiny, mal by chcieť aj prevziať ich kultúru. nehovorím teraz, aby sa moslim, ktorý príde robiť na nejaké výskumné pracovisko do Ženevy, vzdal islamu. ale nemal by chcieť zmeniť krajinu na obraz svojej kultúry.(napr. tým, že by presadzoval výučbu islamu na školách)

keď prídem do UK chcem aby tam mali radi Fish&chips, kralovnu a britský rock, nie aby nevedeli kto bol Henrich VII, stavali minarety alebo pustali do metra jedovatý plyn.

teraz v rĂĄmci objektivity sa na to idem pozrieĹĽ z druhej strany:
Slováci v Maďarsku -v Békeš Čabe(fonetický prepis) žila možno sto rokov skupina Slovákov v pár dedinách. Nikto s tým nemal najmenší problém. Slováci v USA - myslím hlavne na začiatku 20 storočia, keď sa tam združovali v rôznych spolkoch a nezabúdali na svoje korene - tiež to bolo v konečnom dôsledku na osoh. Nemci na Slovensku - presne to isté, niekoľko takmer čisto nemeckých dedín a nespôsobovalo to žiadne nepokoje, obohatili banníctvo a pod.

na zhrnutie eĹĄte jeden prĂ­klad: prisĹĽahovalci do austrĂĄlie takmer vyhubili pĂ´vodnĂŠ obyvateÄžstvo.

z tohto vťetkÊho mi vyplýva zåver:
pokiaľ sa do krajiny nepriťahuje príliš veľa neprispôsobivých ľudí, môžu kultúru obohatiť, je to aj na ich prospech aj na prospech ostatných členov spoločnosti. pokiať to bude opačne, následky môžu byť katastrofálne.

[Aragorn]

nuz asi na tom nieco bude tower...

napriklad dost dobry priklad na uvedenie k tejto diskusii by bolo - vstup Turecka do EU... to by potom znamenalo dost znacny prilev cudzincov (ktori sa mimochodom tvaria dost neprisposobivo...) . co by to znamenalo? moze nasu europsku kulturu nejak obohatit islamske turecko, alebo sa to odzrkadli negativne?

Pritom tak málo stačilo, aby pápež premenil nenávisť a nevôľu na vrúcne vyjadrenia sympatií. Bodom obratu bolo jeho vyhlásenie, že si želá integráciu Turecka do Európskej únie. Pre Turkov je ich vstup do EÚ posadnutosťou a potešilo ich počuť takéto stanovisko od toho istého Josepha Ratzingera, ktorý ešte ako kardinál integráciu tejto krajiny odmietal. Pápež možno svojím stanoviskom prekvapil konzervatívnych európskych politikov, ktorí vstup Turecka do Únie odmietajú a s podporou pontifexa doteraz rátali. No Benedikt XVI. hrá svoju hru a tá je odlišná od plytkých bojov každodennej politiky. Tí sú na oboch stranách zaneprázdnení huntingtonovskou logikou „konfliktu civilizácií“, ale objektívny pohľad na túto zrážku ukazuje, že z dlhodobého hľadiska sa nemôže skončiť inak ako katastrofou pre Západ i Orient súčasne. Pápež vidí aj za roh a možno si márnosť tohto boja uvedomuje...

hmmm... na zamyslenie hlavne tie tucne vyznacene pismena... viem ze azet nie je ktovieaky seriozny spravodajca, ale nieco na tom bude.

tower tvrdi ze vo velkom pocte to zakonite musi skoncit katastrofou... alebo nie? co myslia ostatni?

ps: viem ze uz nesom mod, ale otazky snad mozem klast
pps: inac dobra tema tak zapojte sa setciii... aj ty embuck napriklad - by ma celkom zaujimal tvoj nazor. tak odpovedz na tvoje otazky tiez

[embuck]

Huntingtonov Stret civilizacii

osobne nie som za vstup Turecka do EU, podla mna by bolo ovela lepsie (pre nas) ponuknut im istu formu pridruzeneho clenstva, pretoze EU je uz teraz velmi velkou a velmi roznorodou organizaciou. Nie to este vsetupom obrovskeho, chudobneho a dost problematickeho Turecka.

A emigracia z Turecka, no Nemci by vedeli rozpravat o neprisposobilosti Turkov, ale tam bol presne ten problem co Tower spomianl, do akej miery im dovolime neintegrovat sa a vyjdeme im v ustrety.
A najst zlatu strednu cestu je vzdy velmi zlozite

[mashishka]

Novi ludia prinesu do povodnej - starej kultury nieco nove, obohatia ju, ale nemalo by sa to diat do tej miery, ze by ju menili. Pristahovalci predsa vzdy len budu pristahovalcami, mali by respektovat povodnu kuturu a vazit si, ze mozu byt jej sucastou. Mali by sa prisposobovat oni, nie povodna kultura im.

Aspon v sucasnosti by to tak podla mna malo byt, preto pokial by sa Turecko stalo sucastou EU, ziaden Turek by si nemal dovolovat byt vzpurny a neprisposobivy a Turci su v tomto experti, zazila som osobne . Ja by som to riesila radikalne. Sup s nim spat do Turecka, tam nech robi neporiadok a popremysla naco chce ist prec z domovskej krajiny. Vsak zivot v bohatsej a vyspelejsej krajine by mali brat ako prilezitost pre lepsi zivot a vazit si tuto sancu.

Mozno som v tomto prilis radikalna, ale stat by si mal dat pozor na pristahovalcov hlavne z chudobnejsich krajin, takych co nevedia co so sebou. Ti co sem pridu aby zili lepsi zivot, usilovne pracuju a nerobia problemy, tych by som privitala.

[tower]

najskĂ´r som sa poprehraboval vo svojej pamäti, potom na nete. nakoniec som sa dostal k .týŞdĹ?u, ktorĂ˝ je moĹžno aj inĹĄpirĂĄciou tejto tĂŠmy.
http://www.tyzden.com/index.php?w=art&i ... &idiss=113

myslím, že určite to stojí za prečítanie.

turecko: ja som proti vstupu, lebo potom nebude mĂ´cĹĽ EU imigrantov obmedzovaĹĽ vĂ´bec. a stret radikĂĄlneho islamu a upadajĂşceho kresĹĽanstva sa mi nezdĂĄ ako "svetlĂĄ budĂşcnosĹĽ".

ale keď sa povie imigrant, každého hneď napadne moslim v európe: čo iní utečenci?

[Fealiath]

Ja si myslĂ­m, ze pokial sa pristahuju nejaki prisposobivi ludia, najdu si pracu a nenarusuju okolie, tak potom je jedno, aky pocet sa ich pristahuje, pretoze to moze obohatit ich okolie, aj celu spolocnost. Ale pokial sa pristahuje co i len jeden neprisposobivy, nastava disharmonia, nesulad, konflikty. Videl by som to tak, ze pocet konfliktov narasta priamo umerne s jedincami, k tori ich vyvolavaju (do certa, do matematiky som to nechcel zatiahnut). Takze nakoniec vsetko zavisi od toho, ci je dany clovek/ su jedinci prisposobivi, alebo nie.

[Aragorn]

nuz aj s neprisposobivymi sa da nieco robit... da sa napriklad aj radikalne zasiahnut...

co si myslite o tom? ako az radikalne by sa toto neprisposobive spravanie malo riesit? (ak je...)

[tower]

Ja si myslĂ­m, ze pokial sa pristahuju nejaki prisposobivi ludia, najdu si pracu a nenarusuju okolie, tak potom je jedno, aky pocet sa ich pristahuje, pretoze to moze obohatit ich okolie, aj celu spolocnost.

s týmto nemôžem súhlasiť: keby teraz na Slovensko prišli 3 milióny imigrantov, nech by bolo akokoľvek prispôsobiví, neverím, že by to skončilo dobre. aj do Nemecka prišli prispôsobiví a chceli tam byť a boli a radi etc. ale ich deti... a deti ich detí sú už vážnym problémom.

Ale pokial sa pristahuje co i len jeden neprisposobivy, nastava disharmonia, nesulad, konflikty.

skôr by som povedal, Şe malå skupina(napr. rodina) pomerne rýchlo zanikne - nemå inú moŞnosż. takŞe ak problÊmy, asi kråtkodobÊ....

Videl by som to tak, ze pocet konfliktov narasta priamo umerne s jedincami, k tori ich vyvolavaju (do certa, do matematiky som to nechcel zatiahnut). Takze nakoniec vsetko zavisi od toho, ci je dany clovek/ su jedinci prisposobivi, alebo nie.

<začiatok nebezpečného(nudného) textu>
keď už si to do tej matiky zatiahol, nedá mi to úplne elegantné by bolo. ak by to zobrazovala exponenciálna funkcia so základom e (viď niekoľko príspevkov dozadu)
ale obĂĄvam sa, Ĺže sociologickĂŠ zĂĄkonitosti vĂ´bec nie sĂş takĂŠ jednoduchĂŠ, tobĂ´Ĺž nie na Ăşrovni lineĂĄrnej funkcie
<koniec>
samozrejme, že nakoniec to závisí hlavne od toho nakoľko je jednotlivec prispôsobivý, ale veľmi dôležité je aj aké podmienky vytvára spoločnosť: či núti jednotlivca k asimilácii alebo ho skôr vylučuje.