od Denethor v 11.09.2008 - 21:35
Mnohí vežmi dobre viete, e J.R.R. Tolkien bol profesor lingvistiky a táto jeho profesia sa výrazným spôsobom premietala do jeho tvorby. Rasy a národy, ktorými zaplnil Stredozem, respektíve celú Ardu, obdaril svojimi vlastnými jazykmi. Aby si jednotlivé postavy rozumeli, a, aby sme im rozumeli aj my, dohovárajú sa spolu Obecnou rečou. Práve reč vzneených Valar, krásnych elfov a udatných Numenorcov patrí k dôvodom, prečo Tolkiena nemono úspene kopírova. Tolkien toti nezostal pri tom, e napísal: ....a elfovia mali svoju reč.... On tú reč vymyslel. Vytvoril jej gramatiku, slovnú zásobu a dodal jej grafickú stránku v podobe rún. Svoj cit pre tvorbu jazykov vyuil aj v Obecnej reči, keď do nej vežmi elegantne vnáal regionálne prvky.
Takáto lingvistická koatos samozrejme vytvára problémy prekladatežom, ktorí sa snaia preloi literárne dielo čo najkomplexnejie. Druhým problémom je "preloi" knihu do filmovej reči.
Týmto dvom témam sa budeme venova:
Začnime od filmu. Filmová reč si celkom logicky vyiada svoju vlastnú verziu príbehu, ktorí chce vyrozpráva. Reisér a scenárista sú ďalími fenoménmi, ktorí výrazne vstupujú do podoby sfilmovaného literárneho diela. Vo veobecnosti môeme poveda, e majú dve základné monosti ako to urobi. Buď sa snai o viac-menej dokonalý a identický prepis knihy /napr. Harry Potter/, alebo pracova s duchom knihy a jej konkrétnu podobu necha na svoju umeleckú licenciu. Prvá monos skrýva nebezpečenstvo neúmerného predlovania a spomažovania deja, druhá odmietnutie ponúknutej verzie milovníkmi pôvodnej verzie.
Prítomnos scenáristickej dvojice Walshová,Boyensová /s priamou spoluprácou Jacksona/ mala zaisti pre Pána prsteňov ideálnu strednú cestu. Walshová ako zručná scenáristka a dlhoročná spolupracovníčka Jacksona sa mala stara o scenáristicku fazónu, Boyensová ako uznávaná odborníčka na Tolkienove dielo mala strái oného "ducha knihy". Mieru ich snaenia môete ohodnoti kadý sám v kine. Ja osobne mám pocit, e preváila tendencia "dajme tam čo najviac z knihy", nie celkom k prospechu filmu.
Zosumarizujme si základné rozdiely medzi knihou Spoločenstvo prsteňa a filmom LOTR: SP. Rád by som predznamenal, e nejde o sériu výčitiek, čo vo filme nebolo a malo by, či naopak. Ide skôr o akúsi analýzu.
Prvou zmenou /celkom pochopitežnou/ je filmový prológ vožne čerpaný zo Silmarillionu, informácie potknute na úvod filmu si čitatež musí pracne vyčíta počas celej knihy. Ďalou zmenou je čas medzi tým, čo Frodo získa prsteň a tým ako bude musie z rodného Grófstva utiec. V knihe prejdú roky, no vo filme má Gandaf na to, aby zistil kožká bije pár dní. Odlinosou je tie to, e zatiaž čo v knihe druina hobitov má takmer od začiatku tyroch /vlastne a pä/ členov, vo filme sa rozrastá náhodne. Zatiaž čo Farmár Červivec sa na plátne iba mihne, Tom Bombadil a elfske kniea Glorfindel chýbajú úplne. Spolu s čarodejom Radagastom Hnedým ide o tri najväčie postavy, ktoré vo filme úplne chýbajú.
Postavou tak povediac navye je Arwen, Elrondova dcéra. V knihe sa spomína, naznačuje sa aj jej vzah k Aragornovi, ale to je vetko. Tvorcovia filmu si zaiste povedali, e nech je Glorfindel akokožvek krásny a vzneený elf, elfka bude krajia a vzneenejia. /Z toho istého dôvodu uteká na koni spolu s Frodom./
Vánou zmenou, a prvou ktorej nerozumiem je hranie sa s Aragornovým mečom. Podža knihy mal Elendilov dedič chodi so zlomeným Narsilom. Vo filme Narsil odpočíva vo Vododole a čo je horie, nepadne ani slovo o tom, e je opä skutý do vojny, tentokrát pod menom Andúril. Ak to nie je zámer, posun do ďalieho deja, tak potom ide o fatálnu chybu.
To, e vo filme "predčasne" vidíme Minas Tirith, Barad-dur, ale i palantir nie je iadnym hriechom, ich zapojenie je logické a podarené.
Druhá čas filmu, od vytvorenia Spoločenstva ďalej je pomerne kompaktná so svojou predlohou, a mono čiastočne očakáva, e týmto smerom pôjdu aj ďalie filmy. Napriek tomu práve tu je zmena pre mnohých najzásadnejia. Počas pokusu porazi Caradharas sa Frodo pomykne a stratí prsteň. Ako prvý ho zdvihne Boromir. Napriek tomu, e ho Frodovi vráti, ide o moment tvrdo zasahujúci do deja knihy. Po zahliadnutí filmu vak tvrdím: duch knihy zostal bez úhony.! Vynechaná je bitka s vlkmi, ktorá vlastne prinútila Froda a spol. ustúpi do Morie. Odlinosou je tie to, e v knihe Gandalf nevedel, e v Morii je balrog - Durinova skaza, a hubitež elfov. Bitka v komnate Mazarbul by sa asi ako porovnávala, snáď len poznámka, e na plátne má omnoho viac pozornosti jaskynný Troll. V knihe iba strčí do miestnosti labu. Vo filme jeho úloha splynula s úlohou ohyzdieho náčelníka. /Myslím, e to nie je taká dramatická zmena ako v prípade elfov/
Po vyjdení z Morie film rýchlo skáče do Lórienu, a vynecháva kriepku elfov s Gimlim. Tvorcovia filmu tie nenechali nahliadnu do Galdrielinho zrkadla Sama, a vynechali obdarovanie druiny darmi. /Táto scéna určite bola natočená, videl som z nej obrázky, je moné e bude na DVD/
Vo filme chýba aj majstrovský výstrel Legolasov, ktorým zrazil z oblohy Okrídlený tieň.
tvrtou vánou zmenou /po vynechaní T.B., Andúrilu a Bormírovi s prsteňom/ je Boromírova smr. Jej predsunutie zo začiatku druhej knihy na koniec prvého filmu je vak nutným a myslím, e výborným rozhodnutím.
Myslím, e to sú vetky zásadné rozdiely medzi Spolčenstvom prsteňa na plátne a na stránkach knihy. Zameral som sa na vizuálne rozdiely /napr. o dialógoch by sa dal napísa podobne dlhý článok/, t.j. zmeny a zámeny postáv, či epických sekvencií. Myslím, e s radosou môem kontatova, e väčina zmien bola urobená uválivo a s ohžadom na literárnu predlohu. Dúfam, e tých druhých zmien bude čo najmenej.